Čo ma naučila práca v BEPONe?

Na internete (či už blogoch alebo Youtube) môžete vidieť veľa príspevkov štýlu: Prečo som odišiel/odišla z (meno obchodu), Horror Retail stories alebo Pravda o práci v (meno obchodu). Keďže je to už nejaká doba, čo som odišla z obchodu, myslím, že je najlepší čas, aby som Vám prezradila, o čom taká práca v obchode je. 

Keď ste mladý, chcete peniaze na rôzne účely, či už na cestovanie, míňanie na oblečenie či alkohol - preferencie sú len na Vás a nikoho nesúdim. Jednoducho, viete, že potrebujete peniaze a tak hľadáte prácu a mám pocit, že hneď po kaviarniach a kine je práca v obchode ďalšou prístupnou možnosťou. Predsa len, znie to fajn, nie? Práca vtedy, kedy si dohodnete, tringelty ostávajú Vám alebo si ich s kolegami rozdelíte a k tomu pohoda a kľud, pretože kto by do nákupných centier chodil do obeda? Jedna chyba za druhou. Ale poďme na začiatok.

Pracovať v obchode som začala jedno leto počas vysokej, keď sa mi podarilo dať všetky potrebné skúšky na prvý termín a mala som o mesiac viac voľna ako ostatní. V meste môjho bydliska je menšie nákupné centrum, kde som pôvodne chcela pracovať v úplne inom obchode, ale nakoniec som skončila v BEPONe. Čo je BEPON? slovenský obchod (s pár filiálkami/predajňami aj v čechách), ktorý sa zameriava na predaj pančuchového tovaru, ponožiek a oblečenia. Nájdete tu však aj plavky, spodné prádlo, termoprádlo a zopár kusov oblečenia pre športovcov. Miesto som získala pomerne jednoducho - potrebovali niekoho a tak ma vzali, jednoducho som ich informovala o tom, ako som na tom so školou. Prijímací pohovor? Ak ma pamäť neklame, tak nebol. Hlavne, ak to porovnám s mojou súčasnou prácou. Na rad prišlo dohodnutie podmienok práce a zaúčanie. Potrebovali človeka, ktorý by robieval každý druhý víkend (pretože sme sa mali s kolegyňou striedať) a znelo to skvelo. Zaúčanie trvalo mesiac, spoznala som tri skvelé kolegyne a nasledovala dovolenka a hneď na to môj prvý pracovný víkend. Prv prebiehalo všetko v poriadku, ale neskôr som už okúsila tú pravú chuť práce v obchode. Bolo to zdĺhavé a ... úprimne, aj nudné. A časom, keď som robievala cez víkendy a nemala ani príplatky za ne,t o bolo ešte nezaujímavejšie. V živote ale človek prejde veľa prácami a na základe každej si viac a viac uvedomuje čo chce a nechce robiť.

Čo ma naučila práca v obchode? Veľa veciam. Nebudem ich triediť na dobré a zlé, pretože oboje k takejto práci patrí a nemôžete si vybrať, či chcete len to dobré, alebo zlé.

1. Ľudia vedia byť blbí. Ako nič v zlom, ale keď do vysvietenej predajne príde teta s otázkou či máme otvorené, čo by ste robili Vy?

2. Úsmev (a mávať). Musíte si zachovávať úsmev a chladnú hlavu, pretože neraz mi zákazníci povedali, že som príjemnejšia ako druhá kolegyňa, čo sa na ľudí neusmieva.

3. Pa-pá víkendy. Keďže som primárne pracovala víkendovo, s každou akciou (či už rodinnou alebo s kamarátmi) som sa mohla vopred rozlúčiť - hlavne ak som vedela, že daný mesiac budem pracovať celý mesiac. Každý. Boží. Víkend.

4. Asistencie. Osobne som rada, keď idem na nákupy s kamarátkou a vie mi poradiť, ale keď do obchodu niekto pritiahne celú rodinu.... *povzdych v rámci spomienok na predošlé časy* Načo?

5. Upratovanie. Áno, práca v obchode ma naučila byť veľmi poriadkumilovná. Upratovala som v práci, doma, ale občas (úplne nevedomky) aj v iných obchodoch. Keď som sa vracala z kabínky, vždy mali všetko tak, ako keď som to brala z vešiaku. A ak mali kôpku, občas som ju aj potriedila na nohavice a tričká, poprípade poskladala neúhľadné kôpky tričiek.

6. Odhadovanie veľkostí. Za tento skill som fakt rada, dnes si veľakrát nemusím veci skúšať, jednoducho na ne pozriem a viem, že mi budú sedieť. Takže hovorenie jednej kyprejšej dámy, že to L-ko predsa len oblečie na mňa nezaberalo.

7. Hudba. V centre, kde som pracovala hrala hudba len veľmi ticho a som za to rada, lebo počúvať "horúce" novinky niekoľkokrát do dňa... tak to vážne nie.

8. Prestávky. Zázrak a niečo nemysliteľné zároveň. Hlavne, ak patríte medzi ľudí, čo chcú dodržiavať denný pitný režim, jednoducho, raz za čas to musí ísť von a nedajbože, ak idete vypustiť "vody človečenstva" a zatvoríte možnému zákazníkovi pred nosom. Alebo prídete a niekto tam už desať sekúnd čaká.

9. Zľavy? K práci v obchode získate isté benefity, ako napríklad zľavy na produkty. Teda, mali by ste. U nás boli veci drahé (na niekoho, kto si zarába iba víkendovo) a tak mi tá 20 či 25% zľava nestačila a za rok pôsobenia v obchode som si vzala jedine dlhorukávové body a dvojo pančúch a nakoniec aj pár ťapiek.

10. Čas. Plynutie času vie byť niekedy veľmi odlišné, hlavne ak v práci veľa nerobíte. Preto vie desať minút ráno ubehnúť rýchlejšie ako desať minút pred záverečnou.

11. Jedlo. Ak sa nudíte, jete. Neviem ako vy, ale ja som to tak mávala. Po dlhej dobe ničnerobenia Vás omrzia už aj filmy a seriály, pretože nebudete vedieť, ktorý pozerať a pri čítaní kníh Vás čumili za oknami budú neustále rozrušovať od strán plných slov.

12. Obchod, nie IT oddelenie! Niekedy sa samozrejme, že niečo pokazí a zákazníci si myslia, že viete ako opraviť systém v pokladni. A najlepšie čo najskôr, pretože jej doma, alebo na predajni začne plakať dieťa, poprípade jej nevyjde platnosť kupónu...

13. skupiny zákazníkov. Nesmejte sa, ale zákazníci majú skupiny a tu je stručný zoznam, ktorý som za svoje pôsobenie vytvorila:

•  čumili/tichý pozorovatelia, skupina A - len pozerajú cez výklad, ale nikdy nič nekúpia
• (tichý) pozorovatelia, skupina B - títo ľudia aj vojdú do obchodu, v tichosti pozerajú po tovare, nedajú si poradiť a keď sa im už aj niečo zapáči odradí ich cena
• zľavy-zľavy-zľavy - ľudia, ktorí v obchode nakupujú LEN čisto výlučne v období zliav. Bohužial si niekedy neuvedomujú, že isté zľavy sú časovo obmedzené
• "Ja viem čo chcem", varianta A - tento prípad je ten lepší, zákazník v obchode bol predtým a konkrétne vie čo chce - veľkosť, farbu a nesťažuje sa na cenu
• "Ja viem čo chcem" varianta B - horší prípad predošlej verzie, zákazník vie čo chce, ale nemáme to v obchode, alebo ešte lepšie, pomýli si obchod s jeho konkurenciou. Častokrát k nám chodili ľudia čo videli bodkované pančuchy z Calzedonie a čakali, že ich budeme mať aj my...
• "Minulý rok/minulé roky ste to mali" - toto nepotrebuje vysvetlenie
• Nákupné maniačky - rovnako bez vysvetlenia
• "Ešte prídem" - fráza, ktorú používajú ľudia, čo sa zľaknú ceny, ale nechcú úprimne povedať, že je to drahé
• Johny Bambusák - univerzálne pomenovanie mužov a žien hľadajúcich bambusové ponožky. Za to, že máme Y druhov ponožiek neznamená, že máme i bambusové
• iné

Nechcem povedať, že práca v obchode je zlá, dalo mi to veľa (ako sa môžete dočítať), ale opäť do obchodu ísť pracovať nechcem. 

Ako to máte vy? Pracovali ste niekedy v obchode, alebo pracujete? AKé sú Vaše skúsenosti? Podeľte sa o ne s ostatnými čitateľmi dole v komentároch.

22 vecí, ktoré si treba uvedomiť pred 22.

Áno, je to tak. Moje obľúbene číslo (21) ma už nebude sprevádzať a čím lepším osláviť narodeniny ako spísať takýto cheezy klišé článok? Zrejme ničím. Bude to zároveň taký odkaz, ktorý by som najradšej odkázala svojmu neistému 15-ročnému ja.

1. Optimizmus prináša viac. Fráza ešte viac klišé ako celý tento článok, ale je tomu tak. Pozitívne myslenie vás viac a lepšie ovplyvní ako negatívne. Je dokonca dokázané, že ak je vaše myslenie negatívne, tak si sami privolávate neúspech. Možno to znie ako rada od nejakej youtuberky a nechcem sa chváliť ani nič, ale bola som pozitívne mysliaca skôr než väčšina z nich, čo to hlása. Pozitívne myslenie skutočne ovplyvnilo môj život, prvé dva roky na strednej som bola neskutočná negativistka, v ničom sa mi nedarilo a potom, časom ako sa zo mňa začal stávať lepší človek, prišlo aj pozitívne myslenie. A s ním sa mi darilo aj viac vecí. Neveríte? Vyskúšajte si to sami.
   
   
   
   
2. Aj bez make-upu sa dá prežiť. Áno,dá. Prv som makeup veľmi neriešila, až keď sa mi zhoršila pleť, som sa začala viac zaujímať. Poznám však pár ľudí, ktorý ani z domu nevýjdu, pokiaľ nemajú makeup. Dobre, nech si každý robí a nosí to čo chce, ale občas mi príde, že ľudia, čo sa dennodenne malujú fullface makeupom, tak nevedia akceptovať to, aký sú. Možno je to nepríjemné, ale je to proste môj názor. Čo ak náhodou jedného dňa nebudete mať možnosť namaľovať sa? Budete musieť ísť "naostro", čo pre niekoho môže byť problém, ak sa často maľuje.
   
   
   

   Ak by som niečo chcela k makeupu vyjadriť, tak jedine: Nájdite si odtieň červeného rúžu, ktorý vám padne ako uliaty. (Tu trocha zasahuje moja blížencovská dvojitá povaha).

    
3. Nehanbite sa za to, čo viete a ak neviete, nechajte sa poučiť. PPatríte medzi inteligentních? Neskrývajte to. Mne sa zvyšok skupiny vždy na hodinách angličtiny čudoval, ako to, že mám stále jednotky (na výške Ačka, Bčka), ale to pre to, že  som  sa jednoducho učila. A bavilo ma to. A ku podivu, jazyky ma vždy bavili a stále bavia. Momentálne ma učenie taliančiny veľmi baví, hoci v nej stále viem povedať iba pár začiatočníckych viet.
     
4. Robte to, čo vás baví. Nájdite  si aktívne a pasívne hobby. Mojim aktívnym je plávanie a chôdza, občas za vhodných podmienok i beh a pasívne písanie,  spánok a zahradkárčenie. Ak nebudete môcť niekedy vykonávať aktívne hobby, robte pasívne. Poprípade to cez týždeň meňte a venujte sa stále niečomu inému. Nájdite si jednoducho nejaký pomer toho, ako vypĺňate svoj čas.
     
5. Zlepšujte sa v tom, čo vás baví. Opakovanie je matkou múdrosti a bez informácií nebudete mať nič. Vždy sa dá niečo zlepšiť a doučiť, pretože sa veci neustále vyvíjajú.
     
6. Vopred si určite pár cieľov do života. Toto je pre mňa jedna z najťažších vecí, pretože nemám rada, keď je niečo vopred stanovené. Motivácie mám radšej chvíľkové malé motivácie ako dlhodobé veľké, pretože tie vedia oveľa viac sklamať, ak ich nedosiahnete.
   
7. Definujte svoj štýl. Čo máte radi? Čo nie? Aké farby preferujete? Vzory či nie? Obľúbená farba doplnkov? Môj štýl sa veľmi menil, ale posledné dva či tri roky sa ustálil pri farbách čierna - modrá - zelená - červená - pudrovo ružová - biela + sivá. Iné farby u mňa nenájdete a čo sa týka väčšiny farieb, preferujem tmavé. Látky vzdušné a strihy "tak akurát". Poslednou dobou však volím nohavice tmavej farby (čierne legíny, tmavomodré džegíny) a buď jednofarebné tričko alebo košeľu. Rada to však kombinujem s koženou bundou či tmavším kardigánom.
     
8. Zistite, čo vám sedí. Aký máte typ postavy? Presýpacie hodiny? Hruška? Vo svojom štýle zistite, čo vám lichotí a dobre sa    nosí. Bohužiaľ, obtiahnuté šaty strihu morskej panny nie sú pre každého, rovnako nie každému padne dobre oversized sveter.
     
9. Udobrite sa s rodinou. Je lepšie, keď si s rodinou vychádzate, mama je vaša kamarátka a otec vám vie vždy nejako poradiť. Osobne nemám súrodencov, ale  moje dve veľmi dobré kamarátky L. a V. sú mi obe ako sestry, tak u nich viem nájsť podporu vždy, keď ju potrebujem a keď je to časovo náročné, na niečom sa zhodneme.     
10. Buďte zdravý. Take your pills! Ak vám chýba čokoľvek, napríklad zinok, berte ho. Nie všetko však treba riešiť tabletkovou formou, vitamínu D je vonku dosť, stačí aspoň 10 minút denne vonku a vaša nálada sa zlepší a telo vám bude vďačné.     
11. Nerobte niečo, len pre to, že si myslíte, to musíte robiť. Nie, s tým dievčaťom sa baviť nemusíte. To, že ostatní si v obchode niečo kúpia, neznamená, že musíte i vy. Robte niečo, iba ak to skutočne chcete.
      
12. Úprimnosť nadovšetko? Hovoriť je striebro, ale mlčať zlato, alebo: úprimnosť je fajn, ale treba vedieť, kedy niečo hovoriť a kedy nie. Mne moja prerezaná huba už neraz spôsobila pár problémov a práve to mi bolo ponaučením, že niekedy je lepšie si iba myslieť.
      
13. Zainvestujte do seba. Či už kvalitnou kozmetikou, alebo oblečením. Ak sa cítite dobre, presne to vyžarujete, preto toľko neváhajte a tú podprsenku za 30€ si kúp, časom aj tie drahšie, ale kvalitnejšie nohavice či košeľu. Až to budete mať oblečené, budete sa cítiť skvelo a bude to na vás i vidieť!
      
14. Naučte sa niečo, čo pomôže vašej budúcnosti. Nový cudzí jazyk? Lekcia Photoshopu? Kódovanie html? Je to na vás, čo si myslíte, že vám pomôže a bude to zároveň i zaujímavé. Osobne to teraz  skúšam práve  s taliančinou a plánujem oprášiť i znalosti nemčiny zo  strednej.
      
15.  Naučte sa manažovať čas. A noste hodinky. Neskutočne ma irituje, keď neviem, koľko je hodín. Možno je to nejaký podivný druh OCD, ale čo už. A taktiež, ak mám viac vecí naplánovaných, mám rada poriadok a organizáciu. Dáva mi to aspoň chvíľkový pocit toho, že mám všetko plne pod kontrolou.
      
16. Upracte si. Pre niekoho je to možno len ilúzia, že ak máte upratanú izbu, organizované  skrine a komody, prehľad, v ktorom šuplíku v stole máte čo, tak, že vám to pomôže zorganizovať si aj život ale nie. Nie je to len ilúzia, je to pravda. Jednoducho ráno vstaňte, upracte si posteľ a vykročte do dňa. čím viac poriadku máte, tým menej času strávite hľadaním vecí.
      
17. Buďte reálny. Nemajte privysoké očakávania na niektoré situácie. Radšej neočakávajte nič, alebo málo a buďte milo prekvapení ako očakávať veľa a pocítiť trpkú chuť sklamania.
      
18. Bodypositivity. Naučte sa milovať to, aký ste. Nikto nie je taký, ako ste vy. Nemilujte len svoje telo, ale i prístup k veciam, názory a myseľ. Rovnako ako nikto na svete nemá identické odtlačky prstov, nikto nemá ani rovnakú myseľ.
      
19. Ľudia prídu a odídu. Nesnažte sa preto ich silou mocou držať pri sebe alebo ich kontaktovať, keď z ich strany nie je záujem. Radšej vynaložte tú energiu na poznávanie ľudí, ktorí vám to opätujú.
    
20. Mapujte si výdaje a obmedzte nepotrebné. Mojim trikom poslednej doby je to, že keď mám drobné (2 €, 1 €, 0,50€ a 0,20€) tak si ich vždy dám v peňaženke bokom a doma do šporkasky. Vy ušetríte drobné a nie vždy sa vám bude chcieť rozmieňať bankovku. svoje nákupy si teda dobre premyslíte a možno budete prekvapený, koľko ušetríte.
      
21. samostatnosť. Nie vždy budete mať pri sebe ľudí a preto je dobré naučiť sa žiť aj bez nich.
      
22. Prečítajte si knihu Tajomstvo od Rhondy Byrne, poprípade si osvojte tajomstvo príťažlivosti. Kniha, čo vám možno trocha zmení pohľad na svet a isté veci.

Dnešný článok výnimočne bez mojich milovaných GIFov, ale pri ďalšom článku opäť budú :)

Aké veci by ste odkázali svojmu mladšiemu JA?

Complicated author´s life n.4

Bez skvelých detailov, niet skvelého celku.

Veru tak, všetko sa skladá z detailov. Či už výzdoba vašej izby, vzor na tričku, postupné životné pokroky ale aj postavy v knihách. Ich skladanie je niekedy ako puzzle. Jediné, čo máte sú kúsky, ktoré musíte poskladať dokopy, aby z nich vzniklo niečo použiteľné a užitočné. Tvorba postáv je niečo ako Photoshop - zábava na hodiny, ktorú buď milujete, alebo nenávidíte. Poprípade máte love-hate relationship a tvorbu postáv beriete ako nutné zlo, bez ktorého by ste nezačali. Keďže ja sama mám k tvorbe postáv pomerne zložitý vzťah (rada tvorím, ale nie príliš a ani do detailov, skôr z každého rožku trošku), tak nebudem zbytočne otáľať a inmediasres k téme. 

Ako ste mohli pochopiť, dnešný článok bude venovaný čisto postavám a všetkému s ni mi spojenými. Od reakcií na rôzne situácie, cez obľúbené farby a prečo až k samotnému vytvoreniu, bez ktorého by sme sa nemohli venovať bližším detailom. Postavy sú presne ako puzzle (mne samej sa páči táto metafora, výborne Veronika). Začnete s rámom, aby ste mali aspoň nejaké pevné základy a mohli sa podľa toho uberať istým smerom. V našom spisovateľskom prípade to sú základné vzhľadové a povahové črty. Pri vzhľade môžeme určiť hneď niekoľko vecí: výška, približná postava, farba vlasov, očí, pleti. Zatiaľ čo pri povahe to je zatiaľ súboj introvert verzus extrovert. Základy máme, je na čase pridávať k rámu ďalšie kúsky, aby sme sa čoskoro mohli pozrieť na celé dielo.

TVORBA:

Je to náročné. Povedané úprimne a narovinu (ako môžete na mojom blogu byť zvyknutý). Nebudem vám klamať. Vymyslieť do detailov hlavné a vedľajšie postavy, zaberie to veľa času a energie. Hlavne, keď vám isté prvky napadajú aj počas písania keď postavu definovanú máte. Taktiež je riadne o nervy, keď Vám niektoré postavy, jednoducho do deja nesedia alebo nemajú plné využitie. 

Na čo treba dávať pri tvorbe postavy?

• Zmysel. Netvorte postavu, ktorá sa Vám aspoň na 25% nehodí do príbehu. Ak už nejakú takúto máte, príliš sa o nej nerozpisujte a dajte ju skôr ako náhodného cudzinca. Dobre premýšľajte, či chcete danú postavu dať do príbehu - má zmysel, že tam je? Zmenila by sa nejako story, keby tam tá postava nebola? Do akej veľkej mieri odplyvňuje daná postava príbeh alebo jednu z hlavných postáv príbehu?
• Opis. VY si možno predstavíte určitú herečku alebo herca pri tvorení vašej postavy, ale čitatelia nevedia čítať myšlienky. Aspoň raz poskytnite detailný opis toho, ako postava vyzerá. Pozor však na príliš dlhé opisy, ktoré čitateľa môžu začať nudiť. Veja radí: Predstavte výzor postavy jednej z prvých troch kapitol.
• Plány. Každá postava, ktorá do príbehu príde, by mala mať svoj význam (zmysel, bod 1) a istým spôsobom odísť. Preto si radšej neklaďte do príbehu priveľa postáv. Hlavne ich nezabíjajte, pokiaľ to nie je nevýhnutné. smrť postavy musí byť odpodstatnená.
• Vyvarujte sa klišé!* Mia Thermopolisová a škaredá Betty dobre zastúpili premenu škaredého káčatka na krásnu labuť. Christian Gray/Grey sa zrazu po všetkých možných i nemožných ženách zamiloval do Anny. Viete kam mierim? Ak niekomu vytvoríte povahu, napr. neodolateľného sukničkára, len tak ľahko sa nezmení. Teda, nemali by ste ho meniť. Ani z depresie sa ľahko nedostanete, všetko má svoj čas, postupnosť a hlavne postupné uvedomovanie si vecí.
• Nikto nie je dokonalý. Nerobte ani vaše postavy dokonalé. Určite majú nejakú chybičku krásy či už na povrchu alebo vo vnútri. Môže to byť čokoľvek od materského znamienka na kľúčnej kosti, cez jazvu na bruchu až po neschopnosť bicyklovať či rozoznávať farby.

VÝVOJ:

Nikto z nás nie je rovnaký po celý život a každá väčšia (niekedy i menšia ale závažná) udalosť nás ovplyvňuje. Každý z nás reaguje na situácie inak a vnímame udalosti inak. Osobne milujem character development, hlavne, keď je dobrý a autor sa s tým vie veľmi šikovne popasovať. Treba si však dávať na  isté veci pozor a tu je pár:

1. Dajte vašej postave šancu prejaviť sa. Bez poznania toho, aká vaša postava je, si čitatelia nebudú môcť všimnúť pokrok, aký nastal. Najlepšie to vidieť buď na dobre prejavenom opise správania a postojov k veciam, alebo vsadenie tej istej (alebo veľmi podobnej) situácie do príbehu. Iná reakcia nám poskytne krásnu ukážku vývoja vašich postáv. A samozrejme, nesmie chýbať zdôvodnenie toho, prečo sa postava zmenila, čo, poprípade kto, ju ku zmene názoru donútil.

2. Reč tela. Povie o nás niekedy viac, ako myslíme. A vo svete, kedy si každý charakter kúše peru, chce to aj iné mimojazykové prejavy. Napríklad obtáčanie si pramienky vlasov okolo prstu, zvieranie čeľuste, nadmerné žmurkanie a iné. Taktiež určite vy máte nejaký zlozvyk, dajte vašej postave/postavám tiež nejaký.

3. Učenie sa z chýb. Platí to aj pri reálnych ľuďoch a nielen charakteroch. Či im dáte, že sa budú učiť na vlastných alebo cudzích chybách, záleží od povahy a bystrosti Vašej postavy.

4. Motivácia. Dej sa neodohráva len tak a postavy sa nesprávajú tak ako sa správajú, pre nič za nič. Majú za tím isté dôvody. Prečo je tá mean girl protivná? Prečo sa tá hanblivá šedá myška neprejaví viac? Prečo ten milovník kníh a literatúry nemá aj iné koníčky? Prečo sa ten blondiak snaží byť za každú cenu drsný bad boy? 

5. Čas. Ani Rím nebol postavený za deň. Doprajte veciam čas. Vaša postava sa nenaučí variť/piecť/novému športu či jazyku v priebehu jednej (alebo dvoch) kapitol. Rovnaké je to aj pri prekonávaní istých bariér. Či už strachu z niečoho alebo zásad. Neprestanete sa báť, napr. lietania v lietadle, hneď počas jedného letu a na zásadu, napríklad, že nepijete alkohol, nezabudnete len pre to, že to do vás hučia ostatný, aby si ste si jeden pohárik dali.

Postavy v knihách sú v podstate ako reálny ľudia (aj keď v niektorých dielach majú nadprirodzené schopnosti) a práve preto by sme ich mali tak brať. Pri konfliktoch, s ktorými sa postava dostane do styku je pre to dobré položiť si otázku: Ako by som na to reagovala ja? Dalo by sa na takéto niečo zabudnúť? Ako dlho by trvalo takýto čin odpustiť v reálnom živote? A podobne.

VZŤAHY:

Dlhotrvajúce, krátkotrvajúce, na jednu noc, jednoduché, zložité, platonické, kamarátske, romantické, rodinné, zvrátené, spoločnosťou neprijateľné, jestvujúce, nejestvujúce, pracovné, zdravé, nezdravé, príjemné, nepríjemné, dobrovoľné, nútené, prekvapivé, očakávané, povolené, zákázané! Určite jestvuje ešte viacero druhov a možností rôznych vzťahov, ktoré môžete do príbehu zakomponovať a prekvapiť tak čitateľov. Život je komplikovaný, rovnako aj vzťahy, vieme to my - nielen ako ľudia, ale hlavne - ako čitatelia. Doprajte aj vašim postavám tú možnosť, nech nezískajú všetko, na čo sa len pozrú. 

* Vyvarujte sa klišé. Bolo to niekoľkokrát spomenuté, ale iba pre to, že je to dôležité. Knižný trh je plný príbehov o dobrom dievčati, ktoré sa zamiluje do zlého chlapca a on do nej. Taktiež nerobte blondíny hlúpe a ryšavky prirodzene akčnejšie než by mali byť. Rovnako nie každý chlap musí byť sukničkár, nie každý zbohatlík arogantný a určite nie každé dievča patrí medzi nákupné maniačky. spravte vaše charaktery unikátne, nech si ich čitatelia dobre zapamätajú. 

Užitočné cheat-sheets pri tvorbe postáv: (+ na Pintereste, napr. u mňa)

CHARACTER HELP

1. QUICK CHARACTER CREATOR
2. 30 SCENE IDEAS FOR CHARACTERS
3. CHARACTER QUIRKS
4. KILLING CHARACTERS
5. LOVE YOUR ANTAGONIST
6. CHARACTER MOTIVATION
7. MAKING TROUBLE FOR CHARACTERS
8. COUPLES WORKSHEET
9. NAMING CHARACTERS
10. CHOOSING A NARRATOR
11. WRITING EMOTIONS
12. EXPRESSING THOUGHTS
13. CREATING VILLAINS
14. MAKING DECISIONS
15. CHARACTER OCCUPATIONS

Ešte jeden článok týkajúci sa základov k príbehu a už prejdeme aj k samotnému začiatku! Dovtedy si užívajte teplých slnečných dní a krásneho počasia. Občas do tejto série možno budem pridávať aj samostatne nezávislé články, ktoré síce nie sú v poradí (tu končí článok č.4 z 8 predpísaných) ale veľmi s písaním a kreativitou súvisia.

VeJa

Recenzia na seriál o drsných morských kreatúrach.

Zaujímavý fakt na začiatok: 95% oceánov nie je stále preskúmaných!

Vo svete seriálov plnom desiatok druhov kriminálok, je takmer zázrak nájsť niečo dobré a zaujímavé. Jediný kriminálny seriál, ktorý mám rada je Ncis. To staršie, klasické, bez doplnenia akéhokoľvek amerického mesta. Proste Ncis. Patrila som k ľuďom, ktorý zbožňujú seriály. Dáva to dejovej línií väčšiu možnosť detailov, poznaniu každého charakteru a množstvo iného. Ako sa však takmer každý seriál začal zhoršovať a odkláňať od pôvodnej línie (supernatural, arrow) som začala dávať prednosť filmom. Pár seriálov ešte stále pozerám, ako The Big Bang Theory, Flash a dokončujem Hannibala. Okrem skam sa mi tiež podarilo dopozerať ďalší seriál a to práve ten, na ktorý si prečítate recenziu.

Tento rok odštartovala stanica Freeform nový seriál s názvom Siren a vonku je prvých päť dielov prvej série. Imdb aj Čsfd tvrdia, že prvá séria má mať 10 dielov, tak som veľmi zvedavá, ako to bude pokračovať. Presuňme sa ale k samotnej recenzií tohto nového skvostu, ktorý je dostupný už na viacerých slovenských stránkach s českými titulkami. Recenzia je bez väčších spoilerov.

Príbeh sa odohráva v Bristol Cove, meste, ktoré žije legendou o námorníkovi, ktorý sa zamiloval do morskej panny. spomínaný námorník patrí do rodiny hlavného mužského charakteru - Bena. Ten jedného dňa zachráni mladé dievča, ktoré sa túlalo cestou. Veľa nehovorí, ale učí sa rýchlo. Privlastnila si meno Ryn a je to siréna, ktorá sa vydala na pevninu hľadať svoju sirénsku sestru, ktorú uniesla z rybárskej lode armáda. Okrem nej, však vzali aj jedného z členov posádky a oboch majú v dobre stráženej budove na pozorovaní. Ryn sa zoznamuje nielen so svetom, Benom ale i jeho priateľkou Maddie a majiteľkou obchodu so starožitnosťami Helen. Popri hlavnej dejovej línií (hľadanie Ryninej sestry), máme aj niekoľko ďalších: Záchrana Chrisa (člena posádky, ktorého uniesli spolu s Ryninou sestrou Donnou), problém skúmania Donny a pochybný vzťah jedného z výskumníkov k nej a celkové trampoty toho byť sirénou (od nutného pobytu vo vode, cez pochopenie života na pevnine až po zháňanie potravy).

 

Ben, Maddie a Helen sa jej ujali a prisľúbili, že jej pomôžu nájsť jej sestru. Pomaly ale isto na tom pracujú, medzitým však nájdu prístroj na lodi, ktorý im tam dala armáda (alebo iná tajná štátna inštitúcia). Vďaka tomuto sa im podarí nájsť doktorku, ktorá pracuje na skúmaní Chrisa. Tvorcovia seriálu prekvapili svojou rýchlosťou a nájdenie Chrisa a jej sestry netrvá celú večnosť. Prináša to však veľa otázok, čo sa bude diať počas ďalších piatich epizód. To sa dozvieme jedine pri ďalšom pozeraní. Bolo nám však naznačené, čo sa bude diať. Ryn a Donna sa vrátia na pevninu, dozvieme sa viac o Helen a jej živote a taktiež v posledných dieloch sme videli, že budova, kde prebiehali výskumy bola spálená. To znamená, že sa dočkáme aj pátrania po Chrisovi, keďže patrí medzi preživších.

Prvých päť dielov je skutočne nadupaných a ani chvíľu sa nebudete nudiť. Až sa dostanete do deja, je možné, že všetky diely pozriete naraz. Každý diel má do 45 minút, čiže namiesto večerného filmu, je možné, že pozriete 2 epizódy a zvedavosť vám nedovolí ísť spať, pokiaľ nepozriete aspoň jeden ďalší.

Čo si na seriáli cenním je to, že konečne mal niekto odvahu poňať tému podmorských stvorení trocha drsnejšie a temnejšie. Nič proti H2O stačí pridať vodu, to som ako mladšia zbožňovala, rovnako aj film Aquamarine, ale predsalen, tieto samostatné diela sú neporovnateľné. Dobre, viem, že Disney Channel by takéto niečo nemohol natočiť, ale ako film by to bolo skvelé. Taktiež mi príde, že veľa ľudí nepozná rozdiel medzi sirénami a morskými pannami. V komentárovej sekcií stránok nájdete aj zaujímavé debaty ohľadom tohto.

Obsadenie seriálu je zaujímavé. Osobne myslím, že lepšiu herečku na stvárnenie Ryn nemohli nájsť a Eline Powell je pre túto rolu ako stvorená. Ben v podaní Alexa Roe a Maddie, ktorú stvárnila Fola Evans mi až také ideálne neprišli, ale svoje úlohy zahrali dobre, čo je hlavné. Dokonca uvidíte aj známejšiu tvár zo série Twilight filmov ako sherrifa. Herecké výkony sú dobré, ale čo chcem vynachváliť je kamera a efekty. Kamerové zábery sú neskutočne krásne, hlavne podmorské, hoci som si istá, že niečo z toho je aj CGI. Premena Ryn pôsobí neskutočne fascinujúcim, zároveň desivým dojmom. Momentálne nemám seriálu čo vytknúť, až na jeden malý detail. Na sestru Ryn mohli zvoliť inú herečku. Buď obe svetlejšie, alebo tmavšie. Hoci možno rozličná farba pleti bude vysvetlená v ďalších dieloch...

Siren je skvelou kombináciou horroru s prvkami romantiky, občasného humoru ale zároveň predstavuje aj jeden z najväčších problémov súčasnosti - znečistenia oceánov. Je to síce spomenuté len okrajovo, ale isté posolstvo to v sebe nesie. Ďalšie diely by mali byť od zajtra - 26. 4.

Hodnotenie: 5/5 (zatiaľ)

Complicated Writer´s Life n.3

"You and me could write a bad romance"

Hoci pesnička Lady Gagy môže byť inšpiratívny podmaz pri písaní tohto článku, musím ju opraviť. My (vy a táto séria článkov) nenapíšeme zlú romancu, my napíšeme dobrú, skvelú a úžasnú romancu! 

Pri tomto bode si zrejme pospomínate na časy strednej školy. Presnejšie tie, keď vás na slovenčine nútili písať slohové práce a každou hodinou ste sa učili o inom slohovom postupe, až ste nakoniec prišli k rozprávaciemu, k jednotlivému druhu rozprávačov a rozprávania. Tadá! Prvú časť témy článku viete. Rozprávač a rozprávanie.  

Keďže iba tento bod by bol krátky článok na pomery tejto témy, pridávam sem aj ďalšiu dôležitú náležitosť príbehov a to rozloženie. Áno, každý pozná postupnosť typu: úvod, zápletka a vyvrcholenie. Tomuto sa venovať nebudeme. Pôjde o doslovné rozloženie. Kapitolu po kapitole, scénu po scéne. Možno sa vám to teraz pri čítaní zdá zbytočné a ako strata času, ale verte mi, že nie je. Z detailov sa skladá celok a náš mozog je produktívny takmer neustále, čiže aj naša kreativita a ten, kto píše vie, že nápady prichádzajú a odchádzajú Čo je preto dobré? Písanie. Bez zbytočného ďalšieho otáľania sa pustime priamo do témy, nech je ďalší bod (3 z 8, zatiaľ iba 8) splnený a môžete sa pustiť do písania.

Rozprávač a rozprávanie. Kniha okrem skvelého nápadu, potrebuje aj dobrého rozprávača, aby bola čítateľná. Taktiež potrebuje autor mať bohatú slovnú zásobu, pretože koho by bavilo čítať neustále slová: ja som, ja mám a podobné typické slovné redundancie? Nikoho. A práve pre to, pred samotným začatím písania je práve na vás - ako autorovi -rozhodnúť sa, ako bude budete písať.

Príbeh sa skladá z pásma rozprávača a pásma postáv. Rozprávač - to ste vy - všetko opisuje a postavy majú na starosti len dialógy a monológy. Áno. Len. Za všetko ostatné môžete vy! Vy rozhodujete ako sa cítia, ako veci vnímajú, aký bude ich charakterový vývin či ako budú reagovať v situáciach, ktoré im - opäť vy - pripravíte. Autor je všetkým. V podstate ste Bohom svojho príbehu, pretože každú jednu vec, každučký detail ovplyvňujete. Treba si však dať záležať na tom, ako veci popisujete, pretože hoci môžete mať skvostnú ideu, vaše spracovanie také nemusí byť.

1. Rozprávač a rozprávanie sú 2 odlišné veci.

2. Rozprávanie má len 2 druhy.

3. Za to sú až 4 druhy rozprávačov.

Začnime rozprávaním, keďže sú len dva druhy. Ja a on rozprávanie. Každé má svoje výhody a nevýhody. Po krátkom vysvetlení vám poukážem na pár základných plusov a mínusov, aspoň z môjho hľadiska. Dosť bolo zbytočných rečí, ide sa na vysvetľovanie.

Ja rozprávanie je podávané cez vybraný charakter, zväčša hlavnej postavy a píše sa v prítomnom čase. Typické znaky: častý výskyt slova som, zámien a veľakrát práve toto môže ovplyvňovať to, že nevidíme aj na iné postavy tak detailne, akoby sme chceli (pretože autor sa rozhodne, že postava, cez ktorú píše, nebude taká zaujatá voči charakteru, ktorý vás, ako čitateľa zaujímať môže). Taktiež je to veľmi subjektívne. Zväčša sa tento štýl používa pri začínajúcich autoroch alebo fanfiction. Autor musí mať pri tomto štýle bohatú slovnú zásobu a vedieť sa veľmi dobre hrať so slovami aby sa neopakovali a taktiež, by sa mal venovať aj vedľajším postavám, nielen hlavnej (pretože vedľajšie postavy vedia niekedy veľmi dobre ovplyvniť dej, ale ak autor píše práve v ja rozprávaní, nemusí si uvedomiť plný potenciál a silu vedľajších postáv a dejovej postupnosti).

Výhody:

• jednoduché pre začiatočníkov

• sústredenosť na hlavnú postavu a jej pohľad na dejovú líniu

• skvelé (priam najlepšie) šance na charakter development

Nevýhody:

• "som" a iné slovné redundancie

• málo pozornosti vedľajším postavám

• nie každému čitateľovi vyhovuje ja rozprávanie

• musíte mať bohatú slovnú zásobu (kvôli prvému bodu nevýhod)

• na ja rozprávanie treba vhodný charakter (zlý charakter môže pokaziť celkový dojem z podstaty príbehu)

On rozprávanie bežne sprostredkovávané v tretej osobe. Autor pozerá na príbeh z nadhľadu a navonok ho rozvíja. Opisuje všetko čo môže v závislosti od rozprávača. Nielen prostredie, situáciu ale i vonkajšok a vnútro postáv. Výhody predošlého sa presúvajú do nevýhod, pretože, ako je spomenuté, treba mať bohatú slovnú zásobu a vedieť vety pretransformovať, aby ste v nich nemali žiadne, poprípade minimum opakovaní. 

Rozprávači:

1. Personálny 

• klasický rozprávač, takmer vševediaci.

• Príbeh je rozprávaní buď cez hlavnú alebo vedľajšiu postavu. Taktiež, postava, cez ktorú sa autor rozhodne dej vyrozprávať pozná autor dokonale a mal by byť natoľko šikovný, aby nám postavu predstavil do najmenších detailov.

• Píšeme ho v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv. Znie to zložito, ale nie je.

• Dej vnímame práve cez túto postavu a o iných udalostiach sa dozvedáme veľakrát náhodným spôsobom.

Príklad: Mary sedela za stolom a nervózne klopkala nechtami o drevený povrch. Vedela, že každou chvíľou príde. srdce jej bilo čoraz rýchlejšie, vedela, že ten moment každou chvíľou príde. Pohľadom prechádza po miestnosti, keď začula kroky na chodbe. Ovládol ju pocit vzrušenia a zvedavosti, ale dávala to najavo iba zmenou intenzity klopkania. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala sa a upriamila pohľad na osobu, ktorá práve vošla do miestnosti. Zodvihla sa z pohodlnej koženej kancelárskej stoličky, napravila si sukňu a vzala kabelku. 

"Počkaj, musím ti prv niečo povedať." oznámil jej kolega a chytil ju za ruku.

2. Autorský (vševediaci)

• pozná všetko a všetkých, ale prezradí len toľko, koľko chce.

• autor príbeh rozpráva v tretej osobe minulého času a vie o ňom všetko.

• Pozná vonkajší aj vnútorný svet postáv. 

  vonkajší - vzhľad, štýl oblečenia, názory, 

  vnútorný - priania, túžby, záľuby.

Príklad: Mary sedela za stolom a nervózne klopkala nechtami o drevený povrch. Vedela, že onedlho má prísť jej kolega a majú ísť na obed. Kde toľko trčí? Už tu dávno mal byť, je len o dve kancelárie vedľa tej mojej, pomyslela si a vďaka otvoreným dverám začula kroky. Oliver sa blížil a bol oveľa nervóznejší ako samotná Mary. Všetci to vedeli, ale ona nie. Okrem toho, že k Mary potlačoval vlastné romantické pocity jej ešte aj musel oznámiť to, že dostal výpoveď. Vošiel do kancelárie a pozrel na ňu. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala sa ho Mary, postavila sa zo stoličky a upravila si sukňu. 

"Počkaj, musím ti prv niečo povedať" oznámil Oliver a chytil ju za ruku. snaažil sa ukľudniť, aby sa mu ruka netriasla. Chcel jej to povedať, tak veľmi! Už to tajil príliš dlho. 

3. Priamy /individuálny/ rozprávač

• hlavná alebo vedľajšia postava nám rozpráva príbeh. 

• v tomto rozprávačovi vnímame všetko cez hlavnú postavu a vnímame teda aj vnútro danej postavy. Ostatné postavy však vnímame iba zvonka.

Príklad: sedela som za stolom a nervózne klopkala nechtami o dverený povrch. Každou chvíľou by mal prísť a máme spoločne ísť na obed. Kde toľko trčí? Už tu dávno mal byť! Pracuje len o dve kancelárie ďalej! Onedlho som však začula kroky. Vošiel do kancelárie a videla som, že niečo nie je v poriadku. Obvykle sa usmieva, ale teraz nič. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala som sa ho, postavila sa zo stoličky a upravila si sukňu. Pripravenú ísť na obed ma zastavili jeho ďalšie slová.

"Počkaj, musím ti prv niečo povedať." oznámil a chytil ma za ruku. Netušila som, čo chce povedať, výraz v jeho tvári bol nečitateľný ale cítila som, že zrejme to nebude nič dobré.

4. Rozprávač „oka kamery“

• objektívny - nevidí do vnútra, iba na povrch

• príbeh je zachytený ako film, kamera sa môže pohybovať akokoľvek, ale autor nikdy neprezrádza to, čo je mimo kamery (nevidí dovnútra postáv, nepozná ich myšlienky)

• nezobrazuje vnútro postáv - psychiku, pocity, myšlienky. Ak niečo z tohto chce autor popísať, musí pracovať s detailami.

Príklad: Mary sedela za stolom a rýchlo klopkala nechtami o drevený povrch. Jej ustarostený výraz prezrádzal, že mala hlavu plnú myšlienok. Pohľad mala zameraný na dvere a v momente, keď sa v nich objavil jej kolega, prestala bubnovať prstami o kus nábytku. 

"už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo? opýtala sa ako vstávala zo stoličky. Vyrazila smerom ku dverám, ale jej kolega ju zastavil slovami a zachytením jej ruky.

"počkaj, prv ti musím niečo povedať." oznámil, pozrel jej do očí a po hlbokom nádychu povedal, čo mu už dlho ležalo na srdci.

- - -

Áno, život nás čo píšeme, vie byť kompikovaný. Neviem ako vám, ale mne sa niekedy stáva, že keď si rozpíšem príbeh detailnejšie, vymyslím postavy a už jestvuje aj prvých pár kapitol... A čítam si to znova... Nesedí mi rozprávač alebo rozprávanie! Vtedy mám chuť spraviť niečo takéto...

Rozloženie príbehu. Ako už bolo spomínané v úvode, rozloženie príbehu je kľúčové. Nielenže je do príbehu vhodný character development, ale aj vyriešenie hlavnej zápletky a prísun istého posolstva. Toto krájanie celého príbehu na kapitoly a kapitoly na scény vám môže prísť ako strata času, ale nie je! Naopak! Ja som si to uvedomila až príliš neskoro. Kniha, ktorú som napísala má úbohý character development, zápletka sa síce vyriešila ale posolstvo bohvieaké nebolo. Ako čitateľ by som tú knihu ohodnotila možno 3/10.

Výhody rozkladania príbehu do detailov:

+ prehľadnosť (či už si zapíšete miesto, čas scény a postavy, ktoré v nej figurujú, nebudete mať problémy sa v tom zorientovať)

+ detaily (budete môcť všetko naplánovať do detailov a dať tak čitateľovi čo najviac podnetov k tomu, aby si predstavil presne to, čo ste vy mali v hlave. Nespoliehajte sa na to, že keď napíšete "boli v kaviarni", tak čitateľ bude presne vedieť, ako podľa vás vyzerá daná kaviareň, kde sa nachádza a podobne)

+ plánovanie (kde nie je poriadok, tam je chaos, chceli by ste chaotický príbeh? Nie. Rovnako ani čitateľ netúži po chaotickom príbehu. Plánovanie je dôležité, pretože ak napríklad plánujete nejaký svoj charakter zraniť, nemôže na ďalší deň byť fit ako rybka! Taktiež si ľahšie zapíšete niečo, na čom sa vaše charaktery dohodli do plánu a zakomponujete to do deja, akoby ste sa mali spoliehať, že si také niečo zapamätáte.

+ možnosť dopĺňania (až vám niečo nové napadne, stačí nazrieť do vašich plánov a hneď zistíte, či vám to do príbehu sedí alebo nie, poprípade ak niekde vidíte, že máte medzery, ľahšie niečo domyslíte)

Nevýhody rozkladania:

- time consuming (áno, je to časovo náročné, také niečo netrvá päť minút)

- motivácia (až si príbeh detailne rozložíte, je to v podstate, akoby ste ho už mali napísaný a nie každý autor by túto detailnú mapku chcel prepisovať do ešte detailnejšej formy)

To sú hlavné výhody a nevýhody rozkladania. Osobne vám doporučujem mať na príbehy notes, poprípade zošit, kam si toto všetko budete zapisovať a zásobu post it papierikov na priebežné dopĺňanie. Taktiež je výhodou, keď si každý príbeh označíte istou farbou a až vám niečo k danému príbehu napadne, len vezmete danú farbu a označíte to v danom momente myšlienky. Nie, aby ste museli premýšľať niekoľko týždňov späť, k čomu ste to, či ono mysleli.

Všetky tieto body pri rozkladaní príbehu som si uvedomila až príliš neskoro a lepšie sa učí na cudzích chybách, ako na vlastných. Preto si zo mňa berte príklad a ak máte problém, radšej si všetko potrebné zaznačujte. Mne to veľmi pomohlo :)

Do komentárov napíšte aké rozprávanie a rozprávača používate vy pri písaní a či si rozkladáte príbeh. Taktiež sa vyjadrite, či by ste ako jeden bod z tejto série prijali "Ako si vytvoriť autorský notes", pretože mi to príde ako zaujímavá téma. Taktiež si urobte menšiu výzvu! skúste nejaký krátky príbeh napísať štýlom, na ktorý nie ste zvyknutý! Ja som to párkrát skúšala a bolo to skutočne zaujímavé.

4. TEA TIME with VeJa: Moc sociálnych sietí je väčšia než si myslíme

Prv, ďakujem za úžasné komentáre pri článku Nepopulárne názory! Bolo zaujímavé čítať aké názory sú vaše nepopulárne, čo nemáte a máte radi. Vo vzdialenej budúcnosti možnože bude článok podobného typu opäť.

Poďme už ale k téme dnešného článku. Pôvodne som chcela pracovať na ďalšom diely CAL, ale keď som videla jedno video na Youtube, inšpirovalo ma natoľko, že tejto problematike, ktorej sa venuje bude venovaný celý článok. Prečo? Jednoducho je to potrebné. Mnoho z nás si ani neuvedomuje aké sú sociálne siete mocné a ako môžu ovplyvňovať náš život.  Tento článok bude konkrétne o Instagrame. sama mám účet na tejto sociálnej sieti ale ako už môžete byť na mojom blogu zvyknutý, nebude to len samá chvála, ale vymenujem vám aj pár dosť negatív.

Pustime sa do toho. Tento článok bude skôr taký názorový, preto vopred ak máte iný názor, plne to rešpektujem, kľudne aj v komentároch vyjadrite prečo a čo vás k tomu priviedlo. Článok bude rozdelený na niekoľko segmentov a každý sa bude venovať inej časti ovplyvňovania nášho života práve Instagramom. "Prečo práve Instagram?" Pretože taký masívny vplyv na nás iná sociálna sieť nemá. Je tu vyše 400 miliónov aktívnych účtov a každým dňom pribúdajú. Na instagrame môžete nájsť čokoľvek od účtu reálnych ľudí, cez zvieratá až po fictional characters účty. Čo však majú tieto účty spoločné? Okrem predstavovania dnešného "ideálu krásy" je to šťastie. Všetci sú vyobrazený dokonale šťastný a spokojný so svojim životom, ktorý vidíme na ich účtoch. Realita sa totižto môže líšiť a skutočne pochybujem, že každý je aj v súkromí taký šťastný, ako to má vyobrazené. Poviete si, prečo ale dávať na Instagram fotku, kde som smutná a bez nálady? A prečo nie? sme ľudia, ktorý majú aj negatívne emócie. A práve aj už toľkokrát spomínaný Instagram nás k nim môže priviesť. Okrajovo bude spomenutý aj YouTube, pretože môže tiež vyvolať podobné pocity ako IG.

IG som si založila teprv na vysokej, keď sa každý čudoval, že prečo ho ešte nemám. V momente ako som si ho založila a začala sledovať moje obľúbené celebrity, objavila som aj účty nielen menej známych ľudí ako napríklad zahraničných youtuberov a blogerov, ale aj ľudí, s ktorými nie som už dlho v kontakte. A každý mal plný profil fotiek z rôznych udalostí, akcií či selfie.  Postupne som však nachádzala aj profily ľudí, ktorých absolútne nepoznám a skutočne, všetci vyzerali dokonale šťastný z ich profilov Každý z nás túži po šťastí, je to jedna zo základných ľudských túžieb. Lenže keď nepatríte roky medzi šťastných ľudí, príde vám to prinajmenšom divné a podozrivé, že títo všetci sú šťastný. 

Občas mi to príde, že svet IG je úplne iný svet. Každý je okrem šťastia aj krásny aj dobre oblečený. Patrím k ľuďom, ktorým je v podstate jedno, čo si o nich myslia ostatní. Nosím oblečenie, v ktorom sa cítím pohodlne, príjemne a aspoň trocha lichotí mojej postave. Makeup nikdy nebola moja parketa, začala som sa o to zaujímať až pred pár týždňami (doslova), pretože som sa od niečoho strašne vyhádzala a potrebovala som vedieť, ako zakryť pupienky. Inak som okrem linky a maskary makeup-free osoba. Naopak s vlasmi som mala problém už od základnej. Vždy boli trocha suché, krepovité a nikdy nie také pekné ako vlasy mojich spolužiačok. Vtedy (približne v deviatom ročníku základnej školy) som sa o svoj vzhľad začala viac zaujímať, pretože som vedela, že nevyzerám tak, ako moje spolužiačky (ktoré už nosili makeup a žehlili si vlasy).

Kam týmto smerujem? Žijeme v takej dobe v akej žijeme. Dobe plnej fast-fashion, ktorá sa mení každé dva týždne, dôležitosti vzhľadu, žien, ktoré takmer bez makeupu nejdú na dlhšie vzdialenosti od domu, ľudí, ktorý sa chvália koľko mal ich status lajkov, hrajú sa na niečo, čím nie sú a detí, ktoré chcú byť predčasne dospelé. Ide o povrch. Či už náš osobný alebo povrchné vlastnosti, ktorým sa niekto nevyhne. Každý hovorí, že prirodzenosť je najlepšia, ale predsa len, viac zaujme namaľovaná žena ako tá bez makeupu. A to nehovorím o "no makeup" makeup tutoriáloch. Áno, aj taká vec jestvuje. V momente, ako som videla, že na "no makeup" potrebujete takmer všetko, ako keď chcete vyzerať, že ste namaľovaná, moja nádej v ľudstvo opäť o niečo poklesla.

Krása mi príde ako abstraktný pojem, pretože pre každého je krásne niečo a niekto iný. Príde mi nedosiahnuteľná, pokiaľ človek nie je spokojný sám so sebou. A práve tu je problém. sociálne siete nám dennodenne predstavujú ideál krásy - štíhle, dlhonohé modelky s krásnymi vlasmi a bezchybným makeupom. Nielen IG, Youtube, ale aj média nám tento obraz neustále predkladajú pred oči. Chlapi po nich túžia a ženy sa nimi snažia byť. Osobne mi to príde však veľmi nesprávne. Mnoho dievčat sa však preto vrhne na nezdravé diéty a riskujú tak problémy so zdravím len kvôli obrazu, ktorý vidia a ako chcú byť videné. Rovnako už spomínaný YouTube. Nájdeme miliónpäť tutoriálov na makeup, ktoré nemáme ani problém vyhľadať, ale nájsť nejaké DIY? To už v odporúčaných mať nebudete...

Peniaze vám šťastie nekúpia. Je to pravda. A nie, nepomôže ani hláška Blair o tom, že ten kto nevie kúpiť šťastie, nevie kde nakupovať. A nie, nechoďte na mňa ani so šteniatkami. Tu ide o tú tému celkovo. Niekto sa to možno snaží kúpiť si šťastie vo forme oblečenia, makeupu alebo dokonca like-ov. Bohužiaľ, to je dnešná "doba digitálna" kedy je počet like-ov vzácnejší ako kompliment podaný osobne. A keď dnes niekto podá kompliment, nemusí byť braný tak, ako bol myslený...

Dúfam, že chápete, čo som týmto mierne mätúcim článkom skákajúcim od témy k téme chcela povedať. Ak sa vám to zdalo príliš... kruté? Nie, je to len úprimné. Tí, čo ste tu už pár článkov ste si mohli zvyknúť, že môj štýl blogu nie je práve sunshine-lollipops-rainbows-everything.

Zhrnutie na záver? TY, nech si ktokoľvek, nedovoľ aby ťa čokoľvek ovplyvňovalo. si dostatočne dobrá/ý pre tento svet nech vyzeráš akokoľvek, ješ čokoľvek alebo akákoľvek je tvoja povaha. Vypni notifikácie a radšej si užívaj daných okamihov priamo a nie cez telefón. sociálne siete nie sú reálny život, reálny život je priamo pred vami. Dajte pozor, aby vám niečo neutieklo, pretože svoj čas míňate práve na sociálnych sieťach. Závislosť na sociálnych sieťach je dnes rovnako vážna ako závislosť na alkohole alebo drogách. Neničíte si život ničím z predošlého, neničte si ho ani sociálnymi sieťami. V živote sú aj dôležitejšie veci ako lajky.

Zo života do života: Veci, ktoré by som si želala vedieť pred kúpou králika

Nie, nie som mŕtva, len som blog trocha odsunula na druhú koľaj, pretože boli dôležitejšie veci. Jednou z nich práve aj to roztomilé stvorenie na obrázku. Keďže mám doma králika vyše dvoch mesiacov, bolo veľa vecí, ktoré som sa musela naučiť a preto, by som rada uľahčila život niekomu, kto by tiež chcel králika a mal by tieto veci zosumarizované. Áno, to malé zlaté stvorenie, čo na vás z vrchu článku hľadí, je môj králik. Volá sa Bob (chcela som ho premenovať na Barryho, ale už ho nechcem pliesť zmenou mena), má približne 5 mesiacov, je to chlapec a doma nám robí neskutočnú radosť a divadlo. Hlavne nášmu psovi - jazvečíkovi. Divoká kombinácia králik a jazvečík, ešteže Bob je v klietke v bezpečí.

Poriadne dlho som premýšľala, ako tento článok vlastne spísať a ako ho rozdeliť, až mi napadlo, že najlepšie bude ísť od začiatku, resp. od nuly a pridám k tomu aj svoje názory a postrehy.

1. Ozaj?

Musíte si uvedomiť, že vaše nové zvieratko s vami bude minimálne 5 rokov, pokiaľ nie aj viac, ak sa oň budete vzorne starať. Taktiež treba rátať s tým, že vyrastie. Nie je to záležitosť pár mesiacov ani jedného roka. Mnoho ľudí si práve toto neuvedomuje a preto aj králici končia opustený. Osobne som proti tomu, aby sa Vianoce, Veľkú Noc alebo narodeniny kupovali zvieratá, hlavne deťom nie! Je to príliš veľká zodpovednosť, ale samozrejme, že v obchode sľúbia aj nemožné, len aby mali zábavu na pár dní. Ja som králika chcela už roky a tak sme sa s rodičmi dohodli, že to bude vianočný darček ale taktiež aj to, že každé výdavky, ktoré sa ho týkajú si budem financovať sama.

2. Každý domáci miláčik stojí približne rovnako.

Pes, mačka, králik či andulka. Potrebujú piť, papať aj hračky a to všetko niečo stojí. Ak nemáte teda stabilnejší príjem, zvieratko si radšej neobstarávajte. Je to pre vaše dobro. Niekedy sama nechápem, ako som už do Boba mohla toľko investovať. Všetko niečo stojí, ale občas na internete nájdete aj pekné DIY takmer zadarmo.
+ kupujte rovno veľké balenia: istú dobu som si myslela, že až také veľké balenia potrebovať nebudem ale oh boy, ako som sa mýlila. Rozhodne pri podstieĺke sa báť nemusíte, že ju nevyužijete. Používam Asan s aloe vera pre drobné hlodavce a je to fakt skvelé. Ak hľadáte niečo, tak vám toto odporúčam. Krmivo používam Cuni Junior od Versele Laga, ktorý majú fakt kvalitné produkty pre zvieratá či už peletky alebo také malé dobrotky (jablkové aj veľmi pekne voňajú). Taktiež sú fajn aj tyčinky s rôznymi prísadami, či už zeleninové, ovocné, ktoré len zavesíte alebo položíte a váš králik ich môže obhrýzať kedykoľvek chce.

 

3. Máte pre neho vyhradené miesto a čas?

Váš maznáčik je spoločenský tvor, potrebuje pozornosť a vy by ste s ním mali upevňovať vzťah.

+ obmedzenie pri cestovaní: ak chcete niekam ísť, niekedy je problém aj so psom, nie to králikom. Už teraz premýšľam kam s ním, keď pôjdem na dovolenku (v prípade, že mi kamarátka zruší jeho stráženie). Taktiež keď sme sa s M. bavili o work and travel, hneď mi napadlo, čo s králikom ak na 3 mesiace, poprípade viac, pôjdem preč...

Nie každý králik znesie vôdzku, ten môj to nezvládol mať na sebe ani 5 sekúnd.

4. Ozaj je to to pravé?

skutočne chcete králika? Je to živé stvorenie, ktoré keď sa nudí, začne kúsať, kľudne aj o tretej ráno. Alebo vám vyskočí na stoličku a zo stola bez váhania zoberie papier. Alebo potiahne krabičku s liekmi a začne s tým utekať po izbe ako malý zlodej. Navyše, králici sú stresátori, ak sú príliš v strese, stiahnu sa a nehýbu. Taktiež potrebujú čas, pohyb, pozornosť, hračky (ktoré niekedy ak majú rolničku vedia byť otravné) a taktiež seno! Zásoby sena 24/7!

+ seno: niekto môže trpieť alergiami na seno. Ak skutočne zvažujete králika, skúste si pokusne prv kúpiť len balík sena a zistiť, či na neho nemáte alergiu. Radšej sa zbaviť sena ako králika.

5. Pozrite sa na zdroje kúpy, chovateľské obchody nie sú jediné, kde sa dajú zvieratká kúpiť.

Tretie najopúšťanejšie zvieratko. stačí? stačí. Pred tým, než pôjdete do špecializovaného obchodu, pozrite prv stránky útulkov, poprípade sa tam zastavte. Niekedy je adopcia dokonca bezplatná, ľudia budú radi, že sa zveiratku dostane do lepších rúk ľudí, ktorí ho už neopustia a nedajú ďalej. Takto navyše podporíte dobrú vec a ak bol králik predtým v zlých rukách a vy sa o neho budete pekne starať, je šanca, že vás bude milovať ešte viac.

6. Papať, piť a kakať.

Bobky. Bobky všade. Ak králika nenavyknete na záchod, budete mať bobky všade. A to nerátam ešte teritoriálne značkovanie. Nuž, králici sú kráľmi bobkov, ktoré však nijako nesmrdia, o to sa nebojte. Trvá to nejaký čas, než králika navyknete na záchodík, ale za ten komfort (to, že nemá celú klietku plnú podstieľky a bobkov) to stojí. Nielen vám, ale aj jemu. Váš králik nemusí ležať v podstielke medzi bobkami ale na čistom. Vy to taktiež oceníte, keď budete mať menej na upratovanie.

7. Attentionwhore

Už bolo spomínané, že potrebujú pozornosť, to áno. Vy sa tiež potrebujete stretávať s ľuďmi, aby ste nezošaleli. Pravidlo, že ak máte doma králika by ste mali mať aspoň dvoch podľa mňa neplatí. Ak králikovi venujete dosť pozornosti, hráte sa s ním, druhého ani nepotrebuje. Navyše, tieto domáce králiky to zrejme aj majú v génoch. Domáce! Ani psov nemáte doma dvoch len pre to, aby sa nepovedalo... Buďte však na pozore! Králik je podobný ako mačka - príde za vami, keď sa chce hrať on a keď sa chcete hrať vy, nuž, musíte vedieť ako na neho. U mňa však vždy zaberá tréning jednoduchých povelov s dobrotkami.

8. Už je noc?

Toto bude trvať hlavne prvé dni, týždne ale pôsobí na to aj zmena času, čo som odpozorovala. svojho králika navykajt na približný režim spánku aký máte vy. Ja ho vždy od takej siedmej večer do desiatej púšťam vybehnúť, niekedy ho ale mám vonku aj cez deň. pri spánku je však dôležité (ak máte klietku) dať na ňu tmavý uterák (ktorý neprepustí svetlo ak by ste ešte niečo robili a váš králik pochopí - ak je tma, tak sa má spať. Nečakajte ale, že to bude vedieť hneď. Predsalen, keď si ho kúpite, v obchode či útulku mohol vyvádzať kedykoľvek sa mu chcelo, teraz, keď už je doma ho musíte naučiť nielen to, čo môže a nemôže ale aj to, kedy má spať.

9. Ó, mňam!

Králik je zvedavý tvor. Veľmi. Niečo sa pohne a pokiaľ sa toho nezlakne, tak odvážne za tou vecou ide. Práve preto dávajte pozor, čo máte položené na zemi, nikdy neviete, či vám niečo nezje. Káble ukryte alebo ich zabezpečte, pravidelne vysávajte/umývajte a zbierajte väčšie špiny hneď ako ich vidíte. Keď už spomínam zem, králikom viac vyhovuje koberec ako parkety, ktoré sa im nielen šmýkajú, ale by ste ich mali aj nepekne poškriabané.
+ diéta: Králici majú diétu. Presne tak. Približne 80% ich potravy by malo tvoriť seno, zvyšných 15% zelenina, posledných 5% peletky a ovocie. Tie sú určené hlavne pre mláďatá aby trocha nabrali na váhe, ale či už máte trojmesačného alebo trojročného králika, neprekračujte denné množstvo peletiek, pretože potom im budete musieť upraviť diétu na inšie pomery ako vidíte.

10 . Nekúš to!

Moja veľmi častá veta, keď je Bob pustený. Králikom zuby nikdy neprestávajú rásť a tak si ich musia obrusovať. Ten môj má veľmi rád drevo, nábytok ale najviac krabice. Zablokujte im prístup k takýmto veciam, kúpte im hračky, na prechádzke zozbierajte drevené paličky (ktoré im ale neškodia) a pomaly prejdite z drevených krabíc na iné možnosti úložného priestoru alebo si odkladajte veci do komody, či skrine. Odkedy pribudol Bob do rodiny, začala som svoju komodu takmer naplno využívať.

11. Kompabilita

Ako bolo spomínané na začiatku, máme doma ešte aj psa. A od začiatku sa veľmi nemajú v láske. Navyknutí na seba sú, tú áno,ale žeby mohli byť obaja pustení v jednej miestnosti? NIE! Každý si však môže navyknúť inak, preto radšej nečakajte, že si budú vychádzať a radšej buďte prekvapený, až sa tak stane. Poznám majiteľov králikov, ktorý si navykli na psa (a opačne), ale radšej nič neriskujte.

Čo všetko si musíte zaobstarať spolu s králikom?

• klietka, "playpen" - klietka, kde inde by váš králik bol? Ja mávam králika pusteného po izbe tak často, ako môžem, pretože nerada na neho pozerám, ako sa trápi v klietke a následne sa z nej snaží dostať von. Rada ho vidím behať po izbe, keď je šťastný, že má tak veľa miesta. Playpen je kvázi alternatívou klietky, hlavne ak chcete mať svojho zajačika free-roam, teda bez klietky. Vyhradíte mu tak oblasť, na ktorú si navykne ale taktiež je to pomocníkom, keď svojho králika navykáte na záchod (hoci ja som to zvládla aj bez toho).
• podstielka + seno - vysvetľovať to veľmi netreba, podstielku využijete pri záchodíku, ale aj klietke. Králici sú však inteligentné tvory a dokážu sa naučiť na záchod, čiže časom podstieľku v celej klietke možno ani potrebovať nebudete. Ja Boba práve učím na to, aby mal podstieľku iba v záchode v klietke a vonku. O postupe a úspechoch vás môžem priebežne informovať, ak by o takéto články bol záujem. seno - 80% králičieho jedla. Podporuje ich trávenie a taktiež si vďaka nemu obrusujú stálerastúce zúbky. 
• záchod - Bob má 2 záchody. Jeden rohový v klietke, na ktorý si už na takých 80% navykol, občas sa stane, že má nehodu aj mimo neho a druhý mám v rohu v izbe, čo je ale väčšia darčeková krabica. Mnoho ľudí používa "peepads" ako základ, ktoré sa zvyknú používať pri šteniatkach, keď sa ešte pomočujú na rôznych miestach, ale ja mám v tomto vonkajšom záchodíku len väčší odpadový mech, ktorý slúži ako výplň a v ňom je podstieľka a seno. Taktiež je dobré dať králikom seno do alebo k blízkosti ich záchodíkov. Radi jedia zatiaľ čo vykonávajú potrebu, pomáha to vylučovaniu.
• keramické misky na vodu a jedlo - plastové misky vedia veľmi rýchlo prevrátiť a nechcete aby mali vodu a jedlo po celej klietke alebo priestore, ktorý majú na papanie vyhradený. Mne sa to veľakrát stávalo, potom som však v TEDI našla skvelé misky, ktoré Bobkovi slúžia a hoci nimi vie hýbať a posúvať si ich, nemôže ich prevrhnúť. Osobne vlastním aj napájačku, ale nepoužívam ju. Dôvody? 1. Z misky sa ľahšie a rýchlejšie napije, 2. V noci to bývalo hlučné, 3. baktérie.
• kefu + lepiacu rolku na oblečenie - králici menia srsť až štyrikrát do roka! To znamená, že budú veľa pĺznuť a sami to poznáte, keď svojho králika pohladkáte a vznesie sa okolo vás pár chĺpkov jeho srsti. Kefa je preto nevyhnutnosť ale pozor na to, akú vyberáte. Zabudnite na všetky možné druhy, ktoré sú vám predkladané a skúste nájsť čo najpodobnejšiu Hairbusteru. Na internete nájdete aj veľa rád na to, ako si vyrobiť alternatívu. Rolka na oblečenie, ach, neviem si ju vynachváliť. Hlavne v dnešných dňoch. Bob pĺzne a keď si ho občas vezmem na ruky a mám tmavé oblečenie, všetko vidieť. Taktiež je to skvelým pomocníkom, keď váš králik práve nemá chuť byť česaný. Opatrne mu s kefou prejdite po srsti a uvidíte koľko chlpov zachytí!
• hračky - Ako už bolo veľakrát spomínané, králičie zuby rastú neustále, preto si ich potrebujú skracovať. A práve okusovanie hračiek je to pravé nielen pre nich, ale aj pre vás. Radšej nech okusujú hračku, ako nábytok.
• kliešte  na pazúre - Rovnako ako zuby, ani nechty im nikdy neprestávajú rásť. Prv odporúčam nechať strihanie nechtov na veterinárov, vy len sledujte ako sa to robí, zaobstarajte si nožničky, pilník a dostatok sebadôvery, aby ste to nabudúce mohli robiť sami. Na čo pilník? Aby ste im obrúsili ostré, čerstvo zastrihnuté nechty. sebadôveru treba, pretože váš králik by mohol vycítiť vašu neistotu a byť sám neistý. Pri tomto ich nezabúdajte pravidelne hladkať a odmeňovať dobrotami.

Iné radosti, starosti a zaujímavosti:

• vždy musíte mať dostatok zeleniny
• budú vám predstavené zvláštne spôsoby získavania si pozornosti
• motanie sa pod nohami
• uvidíte odpočívanie na podivných miestach
• kúsanie všetkého čo vášmu miláčikovi príde pod zuby
• králici nesmrdia, naopak, sú veľmi čistotný a ak im pravidelne vymieňate podstieľku, takmer nie sú cítiť
• sú to tichý ničitelia, musíte ich naučiť čo môžu a čo nie
• naučte sa ich reč tela, veľmi vám to pomôže
• škrabance, pretože niekedy proste na rukách byť nechcú
• na internete nájdete zoznam vhodných a nevhodných druhov nielen ovocia, zeleniny ale aj stromov (môžete im zobrať vetvičky na obhrýzanie).

Ešte treba pripomenúť očkovanie a kastráciu. Áno, aj to treba. Očkovanie proti králičiemu moru a kastráciu proti neželanému tehotenstvu vašej malej zajačice, či pri chlapcoch teritoriálnemu správaniu a agresivite. Kastrácia by sa mala hlavne pri samičkách, mne veterinári poradili, že radšej nemám nič riskovať, keď je Bob zdravý, pretože tretina samcov nemusí kastráciu zvládnuť... Za zmienku taktiež stojí to, že musíte vášho králika nechať, aby si na vás navykol. Čo to znamená? Prvé týždne sa mu venujte najviac ako môžete a trávte veľa času na jeho úrovni - na zemi. Králici sú malí a my ľudia vysokí. Ako si na vás má králik navyknúť, keď väčšinu času vidí vaše nohy? Je veľa postupov na to, ako nechať králika aby si na vás navykol (bonding with rabbit) ale najjednoduchšie je ležanie na zemi, nenútenie ho byť na rukách a vo vašej prítomnosti (príde, kedy bude chcieť) a hlavne - prihováranie sa mu. Hovorte mu čokoľvek, len aby bol navyknutý na váš hlas. Taktiež si dávajte pozor na tón. Hovorte o niečo jemnejšie ale naopak, keď robí niečo zle, hlas zvýšte, aby to pochopil. 

Ak vám toto nestačí, vrelo doporučujem YT kanál Lennon The Bunny a googlenie. Na prvej fotke je Bob počas prvých dní a na druhej keď sme ho mali približne mesiac. Možno ho začnem dávať aj viac na Instagram, tak ak máte záujem ho vidieť, sledujte ma. Link na môj IG je v bočnom menu.

Do komentárov napíšte, aký máte názor na králikov, či nejakých máte alebo ste mali, poprípade poznáte nejakého majiteľa. A ak nemáte, tak napíšte niečo o svojom domácom zvieratku, poprípade o tom, aké by ste chceli jedného dňa mať.