Čo ma naučila práca v BEPONe?

Na internete (či už blogoch alebo Youtube) môžete vidieť veľa príspevkov štýlu: Prečo som odišiel/odišla z (meno obchodu), Horror Retail stories alebo Pravda o práci v (meno obchodu). Keďže je to už nejaká doba, čo som odišla z obchodu, myslím, že je najlepší čas, aby som Vám prezradila, o čom taká práca v obchode je. 

Keď ste mladý, chcete peniaze na rôzne účely, či už na cestovanie, míňanie na oblečenie či alkohol - preferencie sú len na Vás a nikoho nesúdim. Jednoducho, viete, že potrebujete peniaze a tak hľadáte prácu a mám pocit, že hneď po kaviarniach a kine je práca v obchode ďalšou prístupnou možnosťou. Predsa len, znie to fajn, nie? Práca vtedy, kedy si dohodnete, tringelty ostávajú Vám alebo si ich s kolegami rozdelíte a k tomu pohoda a kľud, pretože kto by do nákupných centier chodil do obeda? Jedna chyba za druhou. Ale poďme na začiatok.

Pracovať v obchode som začala jedno leto počas vysokej, keď sa mi podarilo dať všetky potrebné skúšky na prvý termín a mala som o mesiac viac voľna ako ostatní. V meste môjho bydliska je menšie nákupné centrum, kde som pôvodne chcela pracovať v úplne inom obchode, ale nakoniec som skončila v BEPONe. Čo je BEPON? slovenský obchod (s pár filiálkami/predajňami aj v čechách), ktorý sa zameriava na predaj pančuchového tovaru, ponožiek a oblečenia. Nájdete tu však aj plavky, spodné prádlo, termoprádlo a zopár kusov oblečenia pre športovcov. Miesto som získala pomerne jednoducho - potrebovali niekoho a tak ma vzali, jednoducho som ich informovala o tom, ako som na tom so školou. Prijímací pohovor? Ak ma pamäť neklame, tak nebol. Hlavne, ak to porovnám s mojou súčasnou prácou. Na rad prišlo dohodnutie podmienok práce a zaúčanie. Potrebovali človeka, ktorý by robieval každý druhý víkend (pretože sme sa mali s kolegyňou striedať) a znelo to skvelo. Zaúčanie trvalo mesiac, spoznala som tri skvelé kolegyne a nasledovala dovolenka a hneď na to môj prvý pracovný víkend. Prv prebiehalo všetko v poriadku, ale neskôr som už okúsila tú pravú chuť práce v obchode. Bolo to zdĺhavé a ... úprimne, aj nudné. A časom, keď som robievala cez víkendy a nemala ani príplatky za ne,t o bolo ešte nezaujímavejšie. V živote ale človek prejde veľa prácami a na základe každej si viac a viac uvedomuje čo chce a nechce robiť.

Čo ma naučila práca v obchode? Veľa veciam. Nebudem ich triediť na dobré a zlé, pretože oboje k takejto práci patrí a nemôžete si vybrať, či chcete len to dobré, alebo zlé.

1. Ľudia vedia byť blbí. Ako nič v zlom, ale keď do vysvietenej predajne príde teta s otázkou či máme otvorené, čo by ste robili Vy?

2. Úsmev (a mávať). Musíte si zachovávať úsmev a chladnú hlavu, pretože neraz mi zákazníci povedali, že som príjemnejšia ako druhá kolegyňa, čo sa na ľudí neusmieva.

3. Pa-pá víkendy. Keďže som primárne pracovala víkendovo, s každou akciou (či už rodinnou alebo s kamarátmi) som sa mohla vopred rozlúčiť - hlavne ak som vedela, že daný mesiac budem pracovať celý mesiac. Každý. Boží. Víkend.

4. Asistencie. Osobne som rada, keď idem na nákupy s kamarátkou a vie mi poradiť, ale keď do obchodu niekto pritiahne celú rodinu.... *povzdych v rámci spomienok na predošlé časy* Načo?

5. Upratovanie. Áno, práca v obchode ma naučila byť veľmi poriadkumilovná. Upratovala som v práci, doma, ale občas (úplne nevedomky) aj v iných obchodoch. Keď som sa vracala z kabínky, vždy mali všetko tak, ako keď som to brala z vešiaku. A ak mali kôpku, občas som ju aj potriedila na nohavice a tričká, poprípade poskladala neúhľadné kôpky tričiek.

6. Odhadovanie veľkostí. Za tento skill som fakt rada, dnes si veľakrát nemusím veci skúšať, jednoducho na ne pozriem a viem, že mi budú sedieť. Takže hovorenie jednej kyprejšej dámy, že to L-ko predsa len oblečie na mňa nezaberalo.

7. Hudba. V centre, kde som pracovala hrala hudba len veľmi ticho a som za to rada, lebo počúvať "horúce" novinky niekoľkokrát do dňa... tak to vážne nie.

8. Prestávky. Zázrak a niečo nemysliteľné zároveň. Hlavne, ak patríte medzi ľudí, čo chcú dodržiavať denný pitný režim, jednoducho, raz za čas to musí ísť von a nedajbože, ak idete vypustiť "vody človečenstva" a zatvoríte možnému zákazníkovi pred nosom. Alebo prídete a niekto tam už desať sekúnd čaká.

9. Zľavy? K práci v obchode získate isté benefity, ako napríklad zľavy na produkty. Teda, mali by ste. U nás boli veci drahé (na niekoho, kto si zarába iba víkendovo) a tak mi tá 20 či 25% zľava nestačila a za rok pôsobenia v obchode som si vzala jedine dlhorukávové body a dvojo pančúch a nakoniec aj pár ťapiek.

10. Čas. Plynutie času vie byť niekedy veľmi odlišné, hlavne ak v práci veľa nerobíte. Preto vie desať minút ráno ubehnúť rýchlejšie ako desať minút pred záverečnou.

11. Jedlo. Ak sa nudíte, jete. Neviem ako vy, ale ja som to tak mávala. Po dlhej dobe ničnerobenia Vás omrzia už aj filmy a seriály, pretože nebudete vedieť, ktorý pozerať a pri čítaní kníh Vás čumili za oknami budú neustále rozrušovať od strán plných slov.

12. Obchod, nie IT oddelenie! Niekedy sa samozrejme, že niečo pokazí a zákazníci si myslia, že viete ako opraviť systém v pokladni. A najlepšie čo najskôr, pretože jej doma, alebo na predajni začne plakať dieťa, poprípade jej nevyjde platnosť kupónu...

13. skupiny zákazníkov. Nesmejte sa, ale zákazníci majú skupiny a tu je stručný zoznam, ktorý som za svoje pôsobenie vytvorila:

•  čumili/tichý pozorovatelia, skupina A - len pozerajú cez výklad, ale nikdy nič nekúpia
• (tichý) pozorovatelia, skupina B - títo ľudia aj vojdú do obchodu, v tichosti pozerajú po tovare, nedajú si poradiť a keď sa im už aj niečo zapáči odradí ich cena
• zľavy-zľavy-zľavy - ľudia, ktorí v obchode nakupujú LEN čisto výlučne v období zliav. Bohužial si niekedy neuvedomujú, že isté zľavy sú časovo obmedzené
• "Ja viem čo chcem", varianta A - tento prípad je ten lepší, zákazník v obchode bol predtým a konkrétne vie čo chce - veľkosť, farbu a nesťažuje sa na cenu
• "Ja viem čo chcem" varianta B - horší prípad predošlej verzie, zákazník vie čo chce, ale nemáme to v obchode, alebo ešte lepšie, pomýli si obchod s jeho konkurenciou. Častokrát k nám chodili ľudia čo videli bodkované pančuchy z Calzedonie a čakali, že ich budeme mať aj my...
• "Minulý rok/minulé roky ste to mali" - toto nepotrebuje vysvetlenie
• Nákupné maniačky - rovnako bez vysvetlenia
• "Ešte prídem" - fráza, ktorú používajú ľudia, čo sa zľaknú ceny, ale nechcú úprimne povedať, že je to drahé
• Johny Bambusák - univerzálne pomenovanie mužov a žien hľadajúcich bambusové ponožky. Za to, že máme Y druhov ponožiek neznamená, že máme i bambusové
• iné

Nechcem povedať, že práca v obchode je zlá, dalo mi to veľa (ako sa môžete dočítať), ale opäť do obchodu ísť pracovať nechcem. 

Ako to máte vy? Pracovali ste niekedy v obchode, alebo pracujete? AKé sú Vaše skúsenosti? Podeľte sa o ne s ostatnými čitateľmi dole v komentároch.