streda 25. apríla 2018

Recenzia na seriál o drsných morských kreatúrach.


Zaujímavý fakt na začiatok: 95% oceánov nie je stále preskúmaných!

Vo svete seriálov plnom desiatok druhov kriminálok, je takmer zázrak nájsť niečo dobré a zaujímavé. Jediný kriminálny seriál, ktorý mám rada je Ncis. To staršie, klasické, bez doplnenia akéhokoľvek amerického mesta. Proste Ncis. Patrila som k ľuďom, ktorý zbožňujú seriály. Dáva to dejovej línií väčšiu možnosť detailov, poznaniu každého charakteru a množstvo iného. Ako sa však takmer každý seriál začal zhoršovať a odkláňať od pôvodnej línie (supernatural, arrow) som začala dávať prednosť filmom. Pár seriálov ešte stále pozerám, ako The Big Bang Theory, Flash a dokončujem Hannibala. Okrem skam sa mi tiež podarilo dopozerať ďalší seriál a to práve ten, na ktorý si prečítate recenziu.


Tento rok odštartovala stanica Freeform nový seriál s názvom Siren a vonku je prvých päť dielov prvej série. Imdb aj Čsfd tvrdia, že prvá séria má mať 10 dielov, tak som veľmi zvedavá, ako to bude pokračovať. Presuňme sa ale k samotnej recenzií tohto nového skvostu, ktorý je dostupný už na viacerých slovenských stránkach s českými titulkami. Recenzia je bez väčších spoilerov.

Príbeh sa odohráva v Bristol Cove, meste, ktoré žije legendou o námorníkovi, ktorý sa zamiloval do morskej panny. spomínaný námorník patrí do rodiny hlavného mužského charakteru - Bena. Ten jedného dňa zachráni mladé dievča, ktoré sa túlalo cestou. Veľa nehovorí, ale učí sa rýchlo. Privlastnila si meno Ryn a je to siréna, ktorá sa vydala na pevninu hľadať svoju sirénsku sestru, ktorú uniesla z rybárskej lode armáda. Okrem nej, však vzali aj jedného z členov posádky a oboch majú v dobre stráženej budove na pozorovaní. Ryn sa zoznamuje nielen so svetom, Benom ale i jeho priateľkou Maddie a majiteľkou obchodu so starožitnosťami Helen. Popri hlavnej dejovej línií (hľadanie Ryninej sestry), máme aj niekoľko ďalších: Záchrana Chrisa (člena posádky, ktorého uniesli spolu s Ryninou sestrou Donnou), problém skúmania Donny a pochybný vzťah jedného z výskumníkov k nej a celkové trampoty toho byť sirénou (od nutného pobytu vo vode, cez pochopenie života na pevnine až po zháňanie potravy).
 

Ben, Maddie a Helen sa jej ujali a prisľúbili, že jej pomôžu nájsť jej sestru. Pomaly ale isto na tom pracujú, medzitým však nájdu prístroj na lodi, ktorý im tam dala armáda (alebo iná tajná štátna inštitúcia). Vďaka tomuto sa im podarí nájsť doktorku, ktorá pracuje na skúmaní Chrisa. Tvorcovia seriálu prekvapili svojou rýchlosťou a nájdenie Chrisa a jej sestry netrvá celú večnosť. Prináša to však veľa otázok, čo sa bude diať počas ďalších piatich epizód. To sa dozvieme jedine pri ďalšom pozeraní. Bolo nám však naznačené, čo sa bude diať. Ryn a Donna sa vrátia na pevninu, dozvieme sa viac o Helen a jej živote a taktiež v posledných dieloch sme videli, že budova, kde prebiehali výskumy bola spálená. To znamená, že sa dočkáme aj pátrania po Chrisovi, keďže patrí medzi preživších.



Prvých päť dielov je skutočne nadupaných a ani chvíľu sa nebudete nudiť. Až sa dostanete do deja, je možné, že všetky diely pozriete naraz. Každý diel má do 45 minút, čiže namiesto večerného filmu, je možné, že pozriete 2 epizódy a zvedavosť vám nedovolí ísť spať, pokiaľ nepozriete aspoň jeden ďalší.

Čo si na seriáli cenním je to, že konečne mal niekto odvahu poňať tému podmorských stvorení trocha drsnejšie a temnejšie. Nič proti H2O stačí pridať vodu, to som ako mladšia zbožňovala, rovnako aj film Aquamarine, ale predsalen, tieto samostatné diela sú neporovnateľné. Dobre, viem, že Disney Channel by takéto niečo nemohol natočiť, ale ako film by to bolo skvelé. Taktiež mi príde, že veľa ľudí nepozná rozdiel medzi sirénami a morskými pannami. V komentárovej sekcií stránok nájdete aj zaujímavé debaty ohľadom tohto.

Obsadenie seriálu je zaujímavé. Osobne myslím, že lepšiu herečku na stvárnenie Ryn nemohli nájsť a Eline Powell je pre túto rolu ako stvorená. Ben v podaní Alexa Roe a Maddie, ktorú stvárnila Fola Evans mi až také ideálne neprišli, ale svoje úlohy zahrali dobre, čo je hlavné. Dokonca uvidíte aj známejšiu tvár zo série Twilight filmov ako sherrifa. Herecké výkony sú dobré, ale čo chcem vynachváliť je kamera a efekty. Kamerové zábery sú neskutočne krásne, hlavne podmorské, hoci som si istá, že niečo z toho je aj CGI. Premena Ryn pôsobí neskutočne fascinujúcim, zároveň desivým dojmom. Momentálne nemám seriálu čo vytknúť, až na jeden malý detail. Na sestru Ryn mohli zvoliť inú herečku. Buď obe svetlejšie, alebo tmavšie. Hoci možno rozličná farba pleti bude vysvetlená v ďalších dieloch...

Siren je skvelou kombináciou horroru s prvkami romantiky, občasného humoru ale zároveň predstavuje aj jeden z najväčších problémov súčasnosti - znečistenia oceánov. Je to síce spomenuté len okrajovo, ale isté posolstvo to v sebe nesie. Ďalšie diely by mali byť od zajtra - 26. 4.

Hodnotenie: 5/5 (zatiaľ)

piatok 20. apríla 2018

Complicated Writer´s Life n.3

"You and me could write a bad romance"
Hoci pesnička Lady Gagy môže byť inšpiratívny podmaz pri písaní tohto článku, musím ju opraviť. My (vy a táto séria článkov) nenapíšeme zlú romancu, my napíšeme dobrú, skvelú a úžasnú romancu! 
Pri tomto bode si zrejme pospomínate na časy strednej školy. Presnejšie tie, keď vás na slovenčine nútili písať slohové práce a každou hodinou ste sa učili o inom slohovom postupe, až ste nakoniec prišli k rozprávaciemu, k jednotlivému druhu rozprávačov a rozprávania. Tadá! Prvú časť témy článku viete. Rozprávač a rozprávanie.  
Keďže iba tento bod by bol krátky článok na pomery tejto témy, pridávam sem aj ďalšiu dôležitú náležitosť príbehov a to rozloženie. Áno, každý pozná postupnosť typu: úvod, zápletka a vyvrcholenie. Tomuto sa venovať nebudeme. Pôjde o doslovné rozloženie. Kapitolu po kapitole, scénu po scéne. Možno sa vám to teraz pri čítaní zdá zbytočné a ako strata času, ale verte mi, že nie je. Z detailov sa skladá celok a náš mozog je produktívny takmer neustále, čiže aj naša kreativita a ten, kto píše vie, že nápady prichádzajú a odchádzajú Čo je preto dobré? Písanie. Bez zbytočného ďalšieho otáľania sa pustime priamo do témy, nech je ďalší bod (3 z 8, zatiaľ iba 8) splnený a môžete sa pustiť do písania.
Rozprávač a rozprávanie. Kniha okrem skvelého nápadu, potrebuje aj dobrého rozprávača, aby bola čítateľná. Taktiež potrebuje autor mať bohatú slovnú zásobu, pretože koho by bavilo čítať neustále slová: ja som, ja mám a podobné typické slovné redundancie? Nikoho. A práve pre to, pred samotným začatím písania je práve na vás - ako autorovi -rozhodnúť sa, ako bude budete písať.


Príbeh sa skladá z pásma rozprávača a pásma postáv. Rozprávač - to ste vy - všetko opisuje a postavy majú na starosti len dialógy a monológy. Áno. Len. Za všetko ostatné môžete vy! Vy rozhodujete ako sa cítia, ako veci vnímajú, aký bude ich charakterový vývin či ako budú reagovať v situáciach, ktoré im - opäť vy - pripravíte. Autor je všetkým. V podstate ste Bohom svojho príbehu, pretože každú jednu vec, každučký detail ovplyvňujete. Treba si však dať záležať na tom, ako veci popisujete, pretože hoci môžete mať skvostnú ideu, vaše spracovanie také nemusí byť.

1. Rozprávač rozprávanie sú 2 odlišné veci.
2. Rozprávanie má len 2 druhy.
3. Za to sú až 4 druhy rozprávačov.

Začnime rozprávaním, keďže sú len dva druhy. Ja a on rozprávanie. Každé má svoje výhody a nevýhody. Po krátkom vysvetlení vám poukážem na pár základných plusov a mínusov, aspoň z môjho hľadiska. Dosť bolo zbytočných rečí, ide sa na vysvetľovanie.

Ja rozprávanie je podávané cez vybraný charakter, zväčša hlavnej postavy a píše sa v prítomnom čase. Typické znaky: častý výskyt slova som, zámien a veľakrát práve toto môže ovplyvňovať to, že nevidíme aj na iné postavy tak detailne, akoby sme chceli (pretože autor sa rozhodne, že postava, cez ktorú píše, nebude taká zaujatá voči charakteru, ktorý vás, ako čitateľa zaujímať môže). Taktiež je to veľmi subjektívne. Zväčša sa tento štýl používa pri začínajúcich autoroch alebo fanfiction. Autor musí mať pri tomto štýle bohatú slovnú zásobu a vedieť sa veľmi dobre hrať so slovami aby sa neopakovali a taktiež, by sa mal venovať aj vedľajším postavám, nielen hlavnej (pretože vedľajšie postavy vedia niekedy veľmi dobre ovplyvniť dej, ale ak autor píše práve v ja rozprávaní, nemusí si uvedomiť plný potenciál a silu vedľajších postáv a dejovej postupnosti).

Výhody:
• jednoduché pre začiatočníkov
• sústredenosť na hlavnú postavu a jej pohľad na dejovú líniu
• skvelé (priam najlepšie) šance na charakter development

Nevýhody:
• "som" a iné slovné redundancie
• málo pozornosti vedľajším postavám
• nie každému čitateľovi vyhovuje ja rozprávanie
• musíte mať bohatú slovnú zásobu (kvôli prvému bodu nevýhod)
• na ja rozprávanie treba vhodný charakter (zlý charakter môže pokaziť celkový dojem z podstaty príbehu)


On rozprávanie bežne sprostredkovávané v tretej osobe. Autor pozerá na príbeh z nadhľadu a navonok ho rozvíja. Opisuje všetko čo môže v závislosti od rozprávača. Nielen prostredie, situáciu ale i vonkajšok a vnútro postáv. Výhody predošlého sa presúvajú do nevýhod, pretože, ako je spomenuté, treba mať bohatú slovnú zásobu a vedieť vety pretransformovať, aby ste v nich nemali žiadne, poprípade minimum opakovaní. 

Rozprávači:
1. Personálny 
• klasický rozprávač, takmer vševediaci.
• Príbeh je rozprávaní buď cez hlavnú alebo vedľajšiu postavu. Taktiež, postava, cez ktorú sa autor rozhodne dej vyrozprávať pozná autor dokonale a mal by byť natoľko šikovný, aby nám postavu predstavil do najmenších detailov.
• Píšeme ho v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv. Znie to zložito, ale nie je.
• Dej vnímame práve cez túto postavu a o iných udalostiach sa dozvedáme veľakrát náhodným spôsobom.

Príklad: Mary sedela za stolom a nervózne klopkala nechtami o drevený povrch. Vedela, že každou chvíľou príde. srdce jej bilo čoraz rýchlejšie, vedela, že ten moment každou chvíľou príde. Pohľadom prechádza po miestnosti, keď začula kroky na chodbe. Ovládol ju pocit vzrušenia a zvedavosti, ale dávala to najavo iba zmenou intenzity klopkania. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala sa a upriamila pohľad na osobu, ktorá práve vošla do miestnosti. Zodvihla sa z pohodlnej koženej kancelárskej stoličky, napravila si sukňu a vzala kabelku. 
"Počkaj, musím ti prv niečo povedať." oznámil jej kolega a chytil ju za ruku.


2. Autorský (vševediaci)
• pozná všetko a všetkých, ale prezradí len toľko, koľko chce.
• autor príbeh rozpráva v tretej osobe minulého času a vie o ňom všetko.
• Pozná vonkajší aj vnútorný svet postáv. 
  vonkajší - vzhľad, štýl oblečenia, názory, 
  vnútorný - priania, túžby, záľuby.

Príklad: Mary sedela za stolom a nervózne klopkala nechtami o drevený povrch. Vedela, že onedlho má prísť jej kolega a majú ísť na obed. Kde toľko trčí? Už tu dávno mal byť, je len o dve kancelárie vedľa tej mojej, pomyslela si a vďaka otvoreným dverám začula kroky. Oliver sa blížil a bol oveľa nervóznejší ako samotná Mary. Všetci to vedeli, ale ona nie. Okrem toho, že k Mary potlačoval vlastné romantické pocity jej ešte aj musel oznámiť to, že dostal výpoveď. Vošiel do kancelárie a pozrel na ňu. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala sa ho Mary, postavila sa zo stoličky a upravila si sukňu. 
"Počkaj, musím ti prv niečo povedať" oznámil Oliver a chytil ju za ruku. snaažil sa ukľudniť, aby sa mu ruka netriasla. Chcel jej to povedať, tak veľmi! Už to tajil príliš dlho. 



3. Priamy /individuálny/ rozprávač

• hlavná alebo vedľajšia postava nám rozpráva príbeh. 
• v tomto rozprávačovi vnímame všetko cez hlavnú postavu a vnímame teda aj vnútro danej postavy. Ostatné postavy však vnímame iba zvonka.

Príklad: sedela som za stolom a nervózne klopkala nechtami o dverený povrch. Každou chvíľou by mal prísť a máme spoločne ísť na obed. Kde toľko trčí? Už tu dávno mal byť! Pracuje len o dve kancelárie ďalej! Onedlho som však začula kroky. Vošiel do kancelárie a videla som, že niečo nie je v poriadku. Obvykle sa usmieva, ale teraz nič. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala som sa ho, postavila sa zo stoličky a upravila si sukňu. Pripravenú ísť na obed ma zastavili jeho ďalšie slová.
"Počkaj, musím ti prv niečo povedať." oznámil a chytil ma za ruku. Netušila som, čo chce povedať, výraz v jeho tvári bol nečitateľný ale cítila som, že zrejme to nebude nič dobré.


4. Rozprávač „oka kamery“
objektívny - nevidí do vnútra, iba na povrch
• príbeh je zachytený ako film, kamera sa môže pohybovať akokoľvek, ale autor nikdy neprezrádza to, čo je mimo kamery (nevidí dovnútra postáv, nepozná ich myšlienky)
• nezobrazuje vnútro postáv - psychiku, pocity, myšlienky. Ak niečo z tohto chce autor popísať, musí pracovať s detailami.

Príklad: Mary sedela za stolom a rýchlo klopkala nechtami o drevený povrch. Jej ustarostený výraz prezrádzal, že mala hlavu plnú myšlienok. Pohľad mala zameraný na dvere a v momente, keď sa v nich objavil jej kolega, prestala bubnovať prstami o kus nábytku. 
"už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo? opýtala sa ako vstávala zo stoličky. Vyrazila smerom ku dverám, ale jej kolega ju zastavil slovami a zachytením jej ruky.
"počkaj, prv ti musím niečo povedať." oznámil, pozrel jej do očí a po hlbokom nádychu povedal, čo mu už dlho ležalo na srdci.

- - -


Áno, život nás čo píšeme, vie byť kompikovaný. Neviem ako vám, ale mne sa niekedy stáva, že keď si rozpíšem príbeh detailnejšie, vymyslím postavy a už jestvuje aj prvých pár kapitol... A čítam si to znova... Nesedí mi rozprávač alebo rozprávanie! Vtedy mám chuť spraviť niečo takéto...

Rozloženie príbehu. Ako už bolo spomínané v úvode, rozloženie príbehu je kľúčové. Nielenže je do príbehu vhodný character development, ale aj vyriešenie hlavnej zápletky a prísun istého posolstva. Toto krájanie celého príbehu na kapitoly a kapitoly na scény vám môže prísť ako strata času, ale nie je! Naopak! Ja som si to uvedomila až príliš neskoro. Kniha, ktorú som napísala má úbohý character development, zápletka sa síce vyriešila ale posolstvo bohvieaké nebolo. Ako čitateľ by som tú knihu ohodnotila možno 3/10.

Výhody rozkladania príbehu do detailov:
+ prehľadnosť (či už si zapíšete miesto, čas scény a postavy, ktoré v nej figurujú, nebudete mať problémy sa v tom zorientovať)
+ detaily (budete môcť všetko naplánovať do detailov a dať tak čitateľovi čo najviac podnetov k tomu, aby si predstavil presne to, čo ste vy mali v hlave. Nespoliehajte sa na to, že keď napíšete "boli v kaviarni", tak čitateľ bude presne vedieť, ako podľa vás vyzerá daná kaviareň, kde sa nachádza a podobne)
+ plánovanie (kde nie je poriadok, tam je chaos, chceli by ste chaotický príbeh? Nie. Rovnako ani čitateľ netúži po chaotickom príbehu. Plánovanie je dôležité, pretože ak napríklad plánujete nejaký svoj charakter zraniť, nemôže na ďalší deň byť fit ako rybka! Taktiež si ľahšie zapíšete niečo, na čom sa vaše charaktery dohodli do plánu a zakomponujete to do deja, akoby ste sa mali spoliehať, že si také niečo zapamätáte.
+ možnosť dopĺňania (až vám niečo nové napadne, stačí nazrieť do vašich plánov a hneď zistíte, či vám to do príbehu sedí alebo nie, poprípade ak niekde vidíte, že máte medzery, ľahšie niečo domyslíte)

Nevýhody rozkladania:
- time consuming (áno, je to časovo náročné, také niečo netrvá päť minút)
- motivácia (až si príbeh detailne rozložíte, je to v podstate, akoby ste ho už mali napísaný a nie každý autor by túto detailnú mapku chcel prepisovať do ešte detailnejšej formy)

To sú hlavné výhody a nevýhody rozkladania. Osobne vám doporučujem mať na príbehy notes, poprípade zošit, kam si toto všetko budete zapisovať a zásobu post it papierikov na priebežné dopĺňanie. Taktiež je výhodou, keď si každý príbeh označíte istou farbou a až vám niečo k danému príbehu napadne, len vezmete danú farbu a označíte to v danom momente myšlienky. Nie, aby ste museli premýšľať niekoľko týždňov späť, k čomu ste to, či ono mysleli.

Všetky tieto body pri rozkladaní príbehu som si uvedomila až príliš neskoro a lepšie sa učí na cudzích chybách, ako na vlastných. Preto si zo mňa berte príklad a ak máte problém, radšej si všetko potrebné zaznačujte. Mne to veľmi pomohlo :)

Do komentárov napíšte aké rozprávanie a rozprávača používate vy pri písaní a či si rozkladáte príbeh. Taktiež sa vyjadrite, či by ste ako jeden bod z tejto série prijali "Ako si vytvoriť autorský notes", pretože mi to príde ako zaujímavá téma.
Taktiež si urobte menšiu výzvu! skúste nejaký krátky príbeh napísať štýlom, na ktorý nie ste zvyknutý! Ja som to párkrát skúšala a bolo to skutočne zaujímavé.

streda 11. apríla 2018

4. TEA TIME with VeJa: Moc sociálnych sietí je väčšia než si myslíme

Prv, ďakujem za úžasné komentáre pri článku Nepopulárne názory! Bolo zaujímavé čítať aké názory sú vaše nepopulárne, čo nemáte a máte radi. Vo vzdialenej budúcnosti možnože bude článok podobného typu opäť.

Poďme už ale k téme dnešného článku. Pôvodne som chcela pracovať na ďalšom diely CAL, ale keď som videla jedno video na Youtube, inšpirovalo ma natoľko, že tejto problematike, ktorej sa venuje bude venovaný celý článok. Prečo? Jednoducho je to potrebné. Mnoho z nás si ani neuvedomuje aké sú sociálne siete mocné a ako môžu ovplyvňovať náš život.  Tento článok bude konkrétne o Instagrame. sama mám účet na tejto sociálnej sieti ale ako už môžete byť na mojom blogu zvyknutý, nebude to len samá chvála, ale vymenujem vám aj pár dosť negatív.

Pustime sa do toho. Tento článok bude skôr taký názorový, preto vopred ak máte iný názor, plne to rešpektujem, kľudne aj v komentároch vyjadrite prečo a čo vás k tomu priviedlo. Článok bude rozdelený na niekoľko segmentov a každý sa bude venovať inej časti ovplyvňovania nášho života práve Instagramom. "Prečo práve Instagram?" Pretože taký masívny vplyv na nás iná sociálna sieť nemá. Je tu vyše 400 miliónov aktívnych účtov a každým dňom pribúdajú. Na instagrame môžete nájsť čokoľvek od účtu reálnych ľudí, cez zvieratá až po fictional characters účty. Čo však majú tieto účty spoločné? Okrem predstavovania dnešného "ideálu krásy" je to šťastie. Všetci sú vyobrazený dokonale šťastný a spokojný so svojim životom, ktorý vidíme na ich účtoch. Realita sa totižto môže líšiť a skutočne pochybujem, že každý je aj v súkromí taký šťastný, ako to má vyobrazené. Poviete si, prečo ale dávať na Instagram fotku, kde som smutná a bez nálady? A prečo nie? sme ľudia, ktorý majú aj negatívne emócie. A práve aj už toľkokrát spomínaný Instagram nás k nim môže priviesť. Okrajovo bude spomenutý aj YouTube, pretože môže tiež vyvolať podobné pocity ako IG.


IG som si založila teprv na vysokej, keď sa každý čudoval, že prečo ho ešte nemám. V momente ako som si ho založila a začala sledovať moje obľúbené celebrity, objavila som aj účty nielen menej známych ľudí ako napríklad zahraničných youtuberov a blogerov, ale aj ľudí, s ktorými nie som už dlho v kontakte. A každý mal plný profil fotiek z rôznych udalostí, akcií či selfie.  Postupne som však nachádzala aj profily ľudí, ktorých absolútne nepoznám a skutočne, všetci vyzerali dokonale šťastný z ich profilov Každý z nás túži po šťastí, je to jedna zo základných ľudských túžieb. Lenže keď nepatríte roky medzi šťastných ľudí, príde vám to prinajmenšom divné a podozrivé, že títo všetci sú šťastný. 

Občas mi to príde, že svet IG je úplne iný svet. Každý je okrem šťastia aj krásny aj dobre oblečený. Patrím k ľuďom, ktorým je v podstate jedno, čo si o nich myslia ostatní. Nosím oblečenie, v ktorom sa cítím pohodlne, príjemne a aspoň trocha lichotí mojej postave. Makeup nikdy nebola moja parketa, začala som sa o to zaujímať až pred pár týždňami (doslova), pretože som sa od niečoho strašne vyhádzala a potrebovala som vedieť, ako zakryť pupienky. Inak som okrem linky a maskary makeup-free osoba. Naopak s vlasmi som mala problém už od základnej. Vždy boli trocha suché, krepovité a nikdy nie také pekné ako vlasy mojich spolužiačok. Vtedy (približne v deviatom ročníku základnej školy) som sa o svoj vzhľad začala viac zaujímať, pretože som vedela, že nevyzerám tak, ako moje spolužiačky (ktoré už nosili makeup a žehlili si vlasy).

Kam týmto smerujem? Žijeme v takej dobe v akej žijeme. Dobe plnej fast-fashion, ktorá sa mení každé dva týždne, dôležitosti vzhľadu, žien, ktoré takmer bez makeupu nejdú na dlhšie vzdialenosti od domu, ľudí, ktorý sa chvália koľko mal ich status lajkov, hrajú sa na niečo, čím nie sú a detí, ktoré chcú byť predčasne dospelé. Ide o povrch. Či už náš osobný alebo povrchné vlastnosti, ktorým sa niekto nevyhne. Každý hovorí, že prirodzenosť je najlepšia, ale predsa len, viac zaujme namaľovaná žena ako tá bez makeupu. A to nehovorím o "no makeup" makeup tutoriáloch. Áno, aj taká vec jestvuje. V momente, ako som videla, že na "no makeup" potrebujete takmer všetko, ako keď chcete vyzerať, že ste namaľovaná, moja nádej v ľudstvo opäť o niečo poklesla.

Krása mi príde ako abstraktný pojem, pretože pre každého je krásne niečo a niekto iný. Príde mi nedosiahnuteľná, pokiaľ človek nie je spokojný sám so sebou. A práve tu je problém. sociálne siete nám dennodenne predstavujú ideál krásy - štíhle, dlhonohé modelky s krásnymi vlasmi a bezchybným makeupom. Nielen IG, Youtube, ale aj média nám tento obraz neustále predkladajú pred oči. Chlapi po nich túžia a ženy sa nimi snažia byť. Osobne mi to príde však veľmi nesprávne. Mnoho dievčat sa však preto vrhne na nezdravé diéty a riskujú tak problémy so zdravím len kvôli obrazu, ktorý vidia a ako chcú byť videné. Rovnako už spomínaný YouTube. Nájdeme miliónpäť tutoriálov na makeup, ktoré nemáme ani problém vyhľadať, ale nájsť nejaké DIY? To už v odporúčaných mať nebudete...

Peniaze vám šťastie nekúpia. Je to pravda. A nie, nepomôže ani hláška Blair o tom, že ten kto nevie kúpiť šťastie, nevie kde nakupovať. A nie, nechoďte na mňa ani so šteniatkami. Tu ide o tú tému celkovo. Niekto sa to možno snaží kúpiť si šťastie vo forme oblečenia, makeupu alebo dokonca like-ov. Bohužiaľ, to je dnešná "doba digitálna" kedy je počet like-ov vzácnejší ako kompliment podaný osobne. A keď dnes niekto podá kompliment, nemusí byť braný tak, ako bol myslený...

Dúfam, že chápete, čo som týmto mierne mätúcim článkom skákajúcim od témy k téme chcela povedať. Ak sa vám to zdalo príliš... kruté? Nie, je to len úprimné. Tí, čo ste tu už pár článkov ste si mohli zvyknúť, že môj štýl blogu nie je práve sunshine-lollipops-rainbows-everything.

Zhrnutie na záver? TY, nech si ktokoľvek, nedovoľ aby ťa čokoľvek ovplyvňovalo. si dostatočne dobrá/ý pre tento svet nech vyzeráš akokoľvek, ješ čokoľvek alebo akákoľvek je tvoja povaha. Vypni notifikácie a radšej si užívaj daných okamihov priamo a nie cez telefón. sociálne siete nie sú reálny život, reálny život je priamo pred vami. Dajte pozor, aby vám niečo neutieklo, pretože svoj čas míňate práve na sociálnych sieťach. Závislosť na sociálnych sieťach je dnes rovnako vážna ako závislosť na alkohole alebo drogách. Neničíte si život ničím z predošlého, neničte si ho ani sociálnymi sieťami. V živote sú aj dôležitejšie veci ako lajky.