Complicated Writer´s Life n.2

Medzi genialitou a šialenstvom je tenká hranica.

Občas si vravím: "To je ale geniálna myšlienka." Tak to začnem spisovať, o čom by zrejme príbeh mohol byť, rozloženie kapitol a podobne, však to určite poznáte aj vy, kolegovia spisovatelia. Niekedy sa ale stane, že vaša myšlienka je buď geniálna osamote a k ostatným sa nehodí, alebo je to proste príliš krátke na dlhšiu story. Tiež sa mi to stalo, niekoľkokrát. Ale poviem vám jedno. Zachovajte si tú geniálnu myšlienku! Prečo? Dočítate sa neskôr, pretože práve o téme príbehov bude dnešný článok.

Dnešné témy: Myšlienka príbehu + poslanie a dĺžka príbehu. V rámci série mi to príde ako dobrý štart, pretože na samotný príbeh, potrebujeme myšlienku. Ako som čítala a veľakrát sa mi to aj potvrdilo. stačí jediná myšlienka, zvyšok k vám príde počas písania. Dajme si ako príklad niečo jednoduché. Napríklad, vaša postava si bude chcieť otvoriť nejaký podnik, ako napríklad reštauráciu. Pekne jednoduchá myšlienka, ale aj abstraktná. Zachádzajte do detailov. Akú reštauráciu? Kde to bude? Ako bude zariadená? Bude postava len majiteľ alebo aj kuchár či niečo iné? Bude mať konkurenciu? Bude reštaurácia postavy nejako sabotovaná, aké neúspechy či úspechy prežije? Budú tam prvky lásky? Akej lásky? Normálnej, pracovnej či zakázanej? Ako dlho vydrží a aký to bude mať vplyv na postavu? Bude sa jej ďalej dariť v podnikaní? Ako sa k reštaurácií dostala?  Bude postava podporovaná rodinou vo svojom podnikaní? Áno? Nie? Prečo nie? Ako ju to ovplyvní? A tak ďalej, je mnoho tém, ku ktorým sa môžete dostať len pri jednej jedinej téme! Jedna myšlienka Vám môže, ale aj nemusí spraviť príbeh, pretože nemusí byť dostatočne rozvinutá, ale ak na tom popracujete... Môžete mať skvelý príbeh! Začnime teda.

Modelová situácia: ste niekde a napadne vás nápad, ktorý by bol fajn.

Krok 1: zapíšte si to! - nečakajte, že si svoj nápad, ktorý vám len tak napadol zapamätáte aj dlhšie. Mne sa veľakrát stalo, že mi niečo napadlo uprostred dňa a večer, keď som sa k tomu chcela vrátiť, tak ani za ten svet som si nevedela spomenúť.

Krok 2: Rozpíšte základné myšlienky a o deň či dva neskôr pridajte dodatočné nápady. Inšpiráciou môže byť aj môj "reštauračný" príbeh.

Krok 3: Píšte! Obklopte sa vecami, ktoré vám pomáhajú v písaní a či budete mať pri sebe obľúbený džús (ako ja) alebo spisovateľské ponožky či tričko, to je jedno! Nadstavte si čas, ktorý budete venovať len a len písaniu. Nerozptyľujte sa a hlavne, dajte vedieť ostatným členom rodiny, že sa hodinu alebo dve potrebujete na niečo sústrediť. Najlepšie je, ak si pustíte nejakú tichú, poprípade inšpiratívnu hudbu

Zdá sa vám váš príbeh príliš krátky? skúste pokombinovať viacero nápadov, ktoré vám už dlho vŕtajú hlavou. Mne sa to teraz podarilo pri jednom príbehu, ktorý mám práve rozpísaný. Niekedy však ale môže dĺžka vášho rozpísaného príbeho-nápadu byť ideálna, nemusíte mať práve román. Občas si ľudia radi prečítajú niečo, čo majú za jeden deň prečítané, v prípade niekoho, kto nečíta, stačí mať novellettu, poprípade niečo v štýle "kníh" pridávaných do letných vydaní časopisov.

K myšlienke príbehu treba spomenúť ešte pár dôležitých bodov. Ak chcete niečo reálne vydať, nepíšte o tom, čo už je. Pokúste sa prísť na niečo originálne a moja malá rada: Ak chcete mať bestseller, vymyslite niečo, čo sa bude páčiť nielen vašej vekovej kategórií ale aj deťom! na deťoch sa najviac zarába - viď Harry Potter. J.K. musí byť riadne za vodou, keď mala toľko výtlačkov do veľkého množstva jazykov a to hneď niekoľko kníh - nielen jednu!

Ďalej sa treba vyhýbať istým klišé veciam ako napríklad dobré dievča bude zlé, zlý chlapec zmäkne kvôli dobrému dievčaťu, tehotenstvo v 16tich, ktoré dopadne dobre, zakázaná láska, ktorá dopadne dobre a podobne. určite viete, čo vás ako čitateľa hnevá, preto si pomyslite, keby ste ako čitateľ držali knihu, ktorú ste vydali, boli by ste spokojný?

Máte rozpracovanú myšlienku? Výborne! Píšete a darí sa vám? Výborne! Máte problémy s písaním? Doprajte si pár dní prestávku a na príbeh vôbec nemyslite. Mne sa to veľakrát vyplatilo. Aj keď, od dopísania svojho veľdiela, mám v podstate stále autorský blok, ktorého sa len veľmi ťažko zbavuje.... Ale späť k téme a veľmi dôležitej téme. Poslanie príbehu. Odkedy som videla pár dielov Inferna na polici, uvedomila som si, že príbeh, čo mám dopísaný nemôžem nikam poslať, pretože to nemá nejaké väčšie poslanie, aspoň do prvej polky. Dôležitosť kamarátstva ako poslanie nerátam, pretože to je niečo samozrejmé, čo sa spomína takmer všade a sami to aj dobre vieme a poznáme, že je dôležité mať niekoho pri sebe okrem rodiny. Pustime sa ale do druhej časti tohto podivne spísaného článku. Nepýtajte sa prečo podivne, proste mi to tak príde. Pracujem na tomto článku už pár dní a stále mi ho nejde nejako logicky usporiadať, tak tomu nechávam voľnú ruku.

Poslanie príbehu. Čo to je? Neviem ako vy, ale ja osobne som človek, ktorému lepšie slúži príklad lepšie ako teória, tak to použijem aj na vás. Ak zabijete postavu v príbehu, musí to mať vplyv na ostatných a nielenže o pár kapitol už po smútku ani stopy, akoby tá postava, čo zomrela ani nebola súčasťou deja. Fázy smútku trvajú dlho a myslím, že ak by vám niekto zomrel, tiahne sa to s vami roky a nie, že o pár kapitol (čo môžu byť dni a mesiace) ste v pohode akoby sa nič nestalo.
Ak už niečo vypustíte do sveta a spracováva to nejakú tému (hlavne ak vážnejšiu tému) malo by to mať nejaký odkaz. Ak vytvoríte príbeh, vytvoríte tak nový svet, v ktorom sa vždy niečo deje. A ak nie a je to jednoduchý plochý príbeh bez významu, sorry not sorry, tak to radšej nepíšte. Nemá to tak význam a vaše postavy a príbeh sa nijako nevyvinú - takže akoby sa nič nestalo.

Neverím, že sa mi konečne nejako podarilo dostať ku koncu tohto článku. Ďalší článok z tejto série sa bude týkať postáv - ich tvorbe, pomenovaniu, výberu základných vlastností a podobne. A v prípade, že článok s postavami bude rovnako neštastný ako tento, tak sa budeme venovať pomenovávaniu príbehu.

Ďakujem za komentáre k prvej časti, boli skutočne nádherné :3 ♥

Užívajte si ešte posledné dni voľna, odpočívajte, naberajte energiu na dni po sviatkoch a vidíme sa pri ďalšom článku. Inak, story The Legend of a burried vitch, je dočasne pozastavená.

- - -

Zdroje: zozbierané témy na pintereste kde ma môžete kľudne sledovať, ak máte Pin ;)
http://writingonewordatatime.com/2015/12/02/25-things-to-keep-in-mind-if-you-want-to-write-a-book/
https://thewritelife.com/how-to-start-writing-a-book/
http://www.darcypattison.com/plot/29-plot-templates/

1. TEA TIME with VeJa: It´s the most depressing time of the year.

A/N.: Nebude to však "tea time" ale skôr "paralen time", keďže sa mi podarilo ochorieť, ale koncept článku to nemení.

Vianoce. Ach. Odkedy mi začal tretí ročník na vysokej, som nechcela žiadne sviatky a už vôbec nie Vianoce. Prečo? Jednoduchá odpoveď. Bakalárka, skúškové a podobne. Kto by to chcel? Nikto, ale bohužiaľ, si takouto tortúrou treba prejsť ak chce človek niečo viac. Dnešná téma bude práve o Vianociach a tom prečo ich nemám rada.

Druhý deň choroby okrem ďalšej vysmrkanej rolky toaletného papiera priniesol aj chuť písať, tak to využívam. Viem, s pridávaním článkov v 11dňovom intervale meškám, ale... Ale radšej na niečom popracujem, nech je to lepšie, ako pridať nejakú vec, s ktorou nebudem na 100%  spokojná. To síce nie som s niektorýmu článkami, ale v hlave už mám pár pekných vízií k sérií Complicated Authors Life, ktoré budú nielen sumárom, čo som sa za tie roky naučila ale aj cenné rady začínajúcim autorom. Poďme ale k článku. Je tu viacero faktorov, ktoré ma prinútili nemať rada Vianoce. Nie, nemám spory s nikým v rodine, našťastie máme dobré vzťahy, len... 

Ani neviem, kde poriadne začať, pretože ako malá a mladšia som Vianoce milovala, kto nie? Koho by nebavilo dostávať darčeky a dobre sa najesť a ešte k tomu pohrať? Teraz, keď už mám 21 Vianoce nevidím tak ružovo a čím dlhšie nad tým premýšľam, tým viac dôvodov ma napadá. Nie som ale úplný hejter Vianoc, mám rada pohľad na vianočné svetielka, pokiaľ ich nie je veľa, mám rada dobré varené víno, kapustnicu, perníčky a milujem jeden vianočný čas. Čas (a jedine tento konkrétny čas) keď už sme všetci najedení a trávime, darčeky rozbalené, v lepšom prípade sú všetci šťastní z toho čo dostali, pozeráme buď nejakú klasiku v telke alebo nejaký trápny vianočno-komediálny film, praská oheň v krbe a domom sa nesie vôňa vareného vína a stromček bliká. V danom momente si vždy uvedomím, že každý z nás prešiel neskutočne veľa vecami počas roka ale je tu. Uvedomujem si, že patrím medzi skupinu šťastných ľudí, čo majú skvelú rodinu, domov a strechu nad hlavou a sme všetci relatívne zdravý. Uvedomujem si totižto, čo mám a niekto ostatný nemusí mať.Túto chvíľu na vianociach skutočne milujem. Lenže to "zlé" prevažuje nad touto jedinou povznášajúcou situáciou. 

Tento článok nemá slúžiť na nezpríjemnenie tohto sviatku ostatným, ide iba o môj názor.

šialení ľudia robiaci zásoby ako na dobu ľadovú - stačí ísť v predvianočný čas do hociakého väčšieho obchodu a vidíte ľudí s plným košíkom, niekedy aj dvoma. Absolútne tomu nechápem. Vianoce sú iba jeden deň, ale ľudia si robia zásoby ako na tri mesiace, niektorí pol roka. A to nehovorím, že ak náhodou dajú na niečo zľavu a nastúpi k zľavnenému výrobku DAV ľudí a dobreže sa nejdú pobiť... Okej, ako som staršia, oceňujem zľavy, ale nebudem vyvádzať, kvôli 30centovej zľave na puding. Ak mám na niečo chuť, doprajem si, aj keď to nie je v zľave.

fld - falošná ľudská dobroprajnosť- sviatky sú za rohom a dobreže nie po návrate z letnej dovolenky už všade vidieť stromčeky a svetielka. Dobre, preháňam, ale hneď ako skončili dušičky, nasledujúci deň už boli všade stromčeky a girlandy. Just no...  Ako sa má človek tešiť na Vianoce, keď sú mu strkané pod nos dva mesiace dopredu? Navyše, neviem ako vy, ale ja som už zažila pár príkladov, kedy mi zaželali pekné sviatky aj úplne cudzí ľudia. "Veselé vianoce" z každej strany, ozaj to je záruka veselých vianoc???

prípravy - prevažne ženy mi dajú za pravdu, že tieto sviatky prinášajú so sebou veľa práce, s ktorými mužská časť domácnosti pomôže minimálne. Dobre, aj to sa cenní, lepšie ako nič. Väčšie upratovanie, umývanie okien, výzdoba, varenie, pečenie, zdobenie, zliepanie, staranie sa o seba a ostatných členov domácnosti + zverinec. Ach, v budúcom živote ak nebudem mačka, chcem byť chlap. Ten sa vyvalí pred gauč, rozrobí oheň v krbe a prispôsobí spodnú časť stromčeka tak, aby sa vošla do stojana a stromček nepadol. Možno je to niekde inak, ale vravím zo svojej osobnej skúsenosti. A to ešte nespomínam, že celý dom počas prípravy štedrovečernej večere smrdí po rybe. Nie som fanúšik rýb, jediné, čo zjem je losos a to nie je vraj dostatočne tradičné...

hrôza menom kostol - nijako neurážam katolíkov a podobne, ale na konci mojej ulice je kostol, ktorý minimálne 6krát do dňa vyzváňa ako bláznivý a hoci tu žijem už roky, je to jedna z vecí, ktorá mi stále mierne lezie na nervy. Ešte dobre, že ma do neho nenútia chodiť. Verím v mimozemšťanov, duchov, démonov ale v Boha nie. skôr uverím v Diabla, ako v Boha. Ako malú, hlavne, keď sme trávili Vianoce u babky ma však bez výnimky brali na všetky omše a podobné veci, takže k tomu mám o niečo väčší odpor..

vianočné pesničky - nie je to mučenie len pre mňa ako "mierneho" odporcu vianoc, ale pre väčšinu z nás. Zapnete rádio a vianočná pesnička. Preladíte a znova a znova a.... znova! Aj keď hrajú niečo relatívne normálne, do troch pesničiek môžete čakať niečo vianočné. Počuť Driving home for christmas niekoľkokrát denne - nie prosím, radšej nech už je po Vianociach.

prematerializovaný sviatok - rovnako ako stromčeky, neustále je nám aj pripomínané, že si musíme dávať darčeky. Nemajte mi to za zlé, darčeky rovnako rado dávam ako dostávam. Lenže s tonou reklám so zľavami na také veci, slogani, ktoré hlásia, že týmto jednoznačne potešíte niekoho na Vianoce a podobne... Navyše tie ceny. Obchodníci navýšia ceny, dajú na ne zľavy a ľudia kupujú. Prečo nie? Ako by inak zarobili?! Preto som sa snažila nakúpiť darčeky DO decembra čo sa mi veľmi nepodarilo, pretože až okolo mikuláša som našla veci pre členov rodiny. Darčeky sú pre mňa nutnosť, viem si predstaviť Vianoce aj bez nich. Už dlho hovorím, že na meniny ani narodeniny nič nechcem, jednak pre to, že zväčša nič nechcem a po druhé pre to, že ak niečo chcem, viem si to kúpiť aj v priebehu roka a nie len na sviatok...

nesediace darčeky - ach, tak neznášam, keď niekomu poviem, že nechcem nič a ten človek aj tak niečo kúpi a vôbec to nie je niečo pre mňa. so šťastím dostanete nejaký doplnok, ktorý sa vám nepáči (ako ja) alebo vôňu, ktorá vám úplne nevoní, alebo najhoršia možná varianta, niekto vám kúpi oblečenie, ktoré sa vám nielenže nepáči, ale ešte aj nesedí.

nariekanie ľudí, že nie je sneh - ach. biele vianoce si poriadne už ani nepamätám, ale za to si pamätám pár usnežených februárov a dokonca aj jednu usneženú veľkú noc, kedy sme stavali zajaca zo snehu. Pamätám si sneh pred štedrým dňom, po ňom, ale priamo na štedrý deň? To by som musela veľmi loviť v pamäti. Žijem neďaleko Bratislavy, tak sa ani nečudujem, že nemáme sneh, možnože niekto, kto žije bližšie k horám zažil sneh aj na Vianoce... A s tým aj spojené trápne vtipy o snehu.

- Nie je sneh?

- Nie

- Chceš sneh?

- Áno

- Tak choď do kuchyne, našľahaj si bielka a máš sneh.- "HAHA"

skúškové - ak ste na vysokej škole, tak s veľkou pravdepodobnosťou vás v januári čaká skúškové, takže si veľa tej rodinnej pohody neužijete, pretože si to nemôžete dopriať, lebo sa musíte učiť. 

Fakt, že sviatky trvajú 3 dni - všetky tie prípravy a zbytočnosti kvôli trom dňom a na silverster a nový rok môžete chystať kopu jedla znova, pretože to, čo bolo pripravené už je dávno zjedené a ak máte "šťastie" ešte k vám prídu aj rodinný známy... Najlepšie je na silverstra niekam ísť, ale ak nie ste príliš outgoing person, tak to nebude váš šálok kávy.

Čiapky s brmbolcami - ACH! PREČO? Viem je to viac-menej celosezónna vec, pretože to nosia ľudia (ženy a deti) celú zimu ale... PREČO? Neviem, či to príde takto len mne, alebo aj niekomu druhému, ale keď niekto dospelý má čiapku s brmbolcom, alebo nebodaj dvoma ako uši, príde mi to strašne detské. A ešte ak je to rúžové a daná dáma má okrem takejto čapice aj rúžovú bundu, vtedy mám proste dosť.

Vianočné spodné prádlo - Načo?! Akoby nebolo tisíc iných prevedení spodného prádla, nie, oni ešte spravia aj vianočné negližé, podprsenky a iné veci, na ktorých môžu ryžovať, pretože to môže byť potenciálny darček pre ženské polovičky. Neviem, či je aj pánske spodné prádlo vo vianočnom prevedení, ale videla som už aj vianočné pyžamá.

Vianočné dekorácie - nielenže ich treba vyvešať, ale ešte aj zvešať! Navyše, niekedy keď idete ulicou a nejaká vonkajšia dekorácia začne blikať epileptickým módom...

Cestovanie! - ešteže cez vianoce nejako veľmi necestujeme, pretože akonáhle príde december a dva týždne pred Vianocami, objavujú sa sviatočný vodiči, panika, preplnené vlaky a podobne, však to poznáte.

Ugly sweaters - Je to prevažne americké, ale prichádza to aj k nám. škaredé svetríky, znova nechápem prečo práve takéto niečo je vôbec v predaji - okrem možných tržieb teda.

Happy couples - možnože ak by som bola zadaná, tento bod by na zozname nebol, ale som, takže je. Páriky čo sa počas Vianoc ešte viac milujú, ešte viac vyznávajú lásku, ešte viac sú šťastný a otravujú tím svet hlavne, ak je niekde imelo...

čo som dostal/a na vianoce koncept - či už ide o YT videá alebo články na blogoch či FB, no per favore! Nechápem tento koncept, chápem, že niekto sa chce pochváliť, ale prečo? Príde mi to ako niečo osobné, s čím sa človek chváliť nemusí, pretože zrejme nikto na to nie je zvedavý. Naopak ale mi príde úplne v pohode článok typu: čo kúpiť na vianoce, pretože to prináša inšpiráciu. Nuž, povaha blíženca...A to nespomínam, ak ešte nejaké deti začnú nariekať, že nedostali to čo chceli alebo že dostali najnovší Iphone ALE v inej farbe, akú si želali.

tona jedla - ak sa vám aj podarilo počas roka niečo schudnúť, môžete sa s tým rozlúčiť, pretože počas Vianoc to pravdepodobne priberiete späť. 

Ach, už by sa aj patrilo končiť, ale ešte mám jednu vec na srdci, ktorú musím spomenúť, pretože súvisí s predošlým bodom. A tím sú novoročné predsavzatia, pretože ak aj človek priberie, tak si povie: Od nového roka. Načo sú tie predsavzatia, keď ich človek aj tak poruší? Aby som nebola úplný hejter, na záver je tu sumár toho, čo mám na vianociach rada. 

Maličkosti, čo na Vianociach mám rada:

- vianočné svetielka, ak to nie je prehnané

- varené víno/nevarené víno/víno

- medovníky

- pohodová atmosféra po večeri na štedrý deň

- zvuk praskania ohňa v krbe

- keď už je po Vianociach

Toľko by bolo k téme Vianoc.  

Ako ich vnímate Vy?

Do komentáru sa vyjadrite, či máte alebo nemáte radi Vianoce a poprípade tiež spravte taký menší ale kľudne aj väčší sumár, milujem čítať Vaše komentáre. 

Tie k prvému článku Complicated Authors Life boli nádherné, ďakujem za ne ♥ Ďalší diel CAL bude pridaný medzi sviatkami a bude sa týkať hneď viacerích tém: myšlienky, poslania a dĺžky príbehu ^^

Complicated Writer´s Life n.1

Článok na dnes mal byť iný, ale nakoniec ma opäť chytila téma písania. Prečo? Mám s písaním poslednou dobou problémy a čo je lepšie ako vypísať sa zo svojich problémov? Neviem ako vám, ale mne osobne to pomáha. Ako môžete vidieť na nadpise, bude to začiatok novej série, do ktorej sa budete zapájať aj VY! O čo pôjde? Každý článok, ktorý bude pridaný bude mať niekoľko vyjadrení k téme a v komentároch sa vyjadríte vy :)

Koľkokrát som vlastne premýšľala o príbehoch a prečo ich vlastne píšem... Videla som niekoľko článkov, na štýl challenge, kde autori písali, prečo vlastne píšu a doplnili to nejakým pekným gifom alebo memečkom. Prečo to nemať aj na blogu? A čím dlhšie nad týmto premýšľam, tým viac premýšľam o tejto novej sérií. Bude to séria článkov, kde nájdete čokoľvek, čo potrebujete. Inšpiráciu, motiváciu, rady či typy ako písať... a postupne sa tu objaví aj postup/séria článkov s radami na to, ako napísať svoj vlastný príbeh! 

Píšem, pretože ma to baví.

Píšem, pretože nemám talent na kreslenie.

Píšem, pretože chcem poznať nepoznané.

Píšem, pretože tak môžem cestovať na rôzne miesta a do rôznych dôb.

Píšem, pretože chcem, aby ma to jedného dňa živilo.

Píšem, pretože chcem svetu zdeliť niečo z mojej hlavy.

Píšem, pretože tak viem vyjadriť viac svojich myšlienok.

Píšem, pretože takto sa dajú splniť niektoré nerealistické scenáre.

Píšem, pretože tak môžem kontrolovať svet, ktorý vytvorím.

Píšem, pretože ma oslobodzuje od reality.

Píšem, pretože môžem prekvapovať.

Píšem, pretože ma nikto nepočúva.

Píšem, pretože unášanie ľudí je ilegálne.

Píšem, pretože to nie sú len slová na "papieri". Je to môj odkaz svetu.

Píšem, pretože tak vyjadrujem svoju kreativitu a môžem vidieť pokrok.

Píšem, pretože v noci mám niekedy problém zaspať a čo iné robiť?

Píšem, pretože tým chcem niečo dosiahnuť.

Píšem, pretože tým chcem viac vyjadriť samu seba a pomáha mi to lepšie zvládať emócie.

Píšem, pretože môžem byť kýmkoľvek a vytvoriť kohokoľvek.

Píšem, pretože písanie je vždy nové a zaujímavé.

Píšem, pretože nikto nemá také nápady a štýl písania ako ja.

Píšem, pretože milujem ten pocit vyštavenia a radosti, keď dopíšem kapitolu alebo poviedku.

Píšem, pretože ma to robí šťastnou.

Píšem, pretože si tak plním sny.

Píšem, pretože je to lepšie a lacnejšie ako terapia.

Píšem, pretože pri tom nepriberiem.

Píšem, pretože je to moja závislosť.

Píšem, pretože by som rada videla ľudí čítať moju knihu.

Píšem, pretože by som rada videla svoje dielo na filmovom plátne.

Píšem, pretože je to produktívna forma prokrastinácie.

Píšem, pretože je skvelé premýšľať o svojom príbehu je lepšie ako vnímať na prednáške.

Píšem, pretože je lepšie písať ako sa učiť na skúškové a vnímať ostatné dôležité veci.

Píšem, pretože sa snažím prekonať autorský blok.

Píšem, pretože milujem prekvapené výrazy ľudí, keď poviem, že píšem.

Píšem, pretože tak môžem poznávať ľudí, ktorý tiež píšu.

Píšem, pretože by bol skvelý článok na štýl Q+A s postavami z niektorej mojej story.

Píšem, pretože takto sa dostane každá moja osobnosť k slovu a uzrie svetlo sveta.

Píšem, pretože mi to pomáha riešiť problémy.

Píšem, pretože mám múzu.

Píšem, pretože hľadám múzu.

Píšem, pretože môžem.

Píšem, pretože chcem.

Píšem, pretože viem.

Píšem, pretože všetko môže byť reálne.

Píšem, pretože to môžem robiť kedykoľvek.

Píšem, pretože môžem písať o komkoľvek a čomkoľvek (a zakryť to inými menami, takže skutočné charaktery budem poznať iba ja).

Píšem, pretože ma inšpiruje čokoľvek.

Píšem, pretože nechcem deti a charaktery v knihe by boli ideálnou náhradou.

Píšem, pretože vždy je možnosť objaviť niečo nové a chyby sa dajú napraviť. (narozdiel od reality)

Píšem, pre veľa dôvodov, ale ten zoznam by bol zrejme nekonečný.

Čím dlhšie to píšem, tým viac dôvodov mám, ale tým menej ma aj baví hľadať gify, preto je to ukončené tak neurčito :) Písanie milujem, aj napriek autorskému bloku a bude to mojou súčasťou. Je to niečo, čo je mojou vášňou a niečo, čo mi pomáha najviac, keď nikto iný nie. 

Aké sú vaše dôvody, prečo píšete?

Komentárové políčko sa na vás teší!