Pred pár rokmi by neexistovalo, aby som vstala skôr, pokiaľ nemusím. Doby strednej školy robili svoje a každý z nás bol na strednej rád, že po piatich dňoch skorého ranného vstávania prišiel víkend a konečne sa naskytla možnosť poriadne sa vyspať. Niekomu to bolo dopriané a niekomu, kto má aktívnych rodičov, nie. Mne to bolo mnohokrát odopreté ale nesťažovala som sa. Naopak, teraz sa pri spomienke na tieto stredoškolské časy smejem. Vysoká škola nie je každý deň a tak si môžem pospať kedy by som chcela. Ale nerobím to. Prečo? Z jednoduchého dôvodu.
Vlastne, dôvody sú dva. Jeden z nich je už "prirodzený" budík. Keď idete spať približne v rovnakom čase a už dlhšiu dobu vstávate tiež približne v rovnakom čase, Vaše telo si na tento rytmus navykne a budete sa zobúdzať sami bez otravného zvuku budíku. A musím uznať, že nie je nič krajšie ako sa sama zobudiť bez budíka a vychutnať si pekné ráno, čo ma privádza k druhému dôvodu, prečo ako jeden z mála ľudí mám rada rána. Neviem ako to máte Vy doma, ale ja rána milujem aj z dôvodu božského kľudu. Teda, podľa času vstávania. Ak pred siedmou, mama už je v práci, ostatný členovia rodiny spia a kuchyňa je moja. Ak pred ôsmou (čo sa jede iba počas dní doma) tak to mám kuchyňu tiež v podstate iba pre seba. Čaj, bohaté raňajky a hudba mi počas pár minút vedia vykúzliť lepšiu náladu, aj keď vstanem s myšlienkami, že to bude príšerný deň.
Úplne samostatnou kategóriou v tomto sú ale zimné rána. Vtedy sa mi málokedy chce opustiť príjemné teplo pod paplónom, ale nič nemá na to, keď sa ráno pozriete z okna a vidíte ako je sneží. Všade sú biele chumáčiky snehu, ktoré pokrývajú krajinu pred Vami, v skorom ráne má čerstvo dopadnutý sneh ešte jemne modrý odtieň a Vy túto nádheru sledujete z tepla domova. Niekedy aj s čajom ruke ako bonus.
Dobre, tento článok nie je ale o tom, že zima je moje druhé obľúbené ročné obdobie, ale o tom, prečo milujem rána. Niekomu zrejme prvé dva dôvody stačiť nebudú, tak tu je pár ďalších:
- viac času = na obliekanie, balenie vecí, u dievčat/žien maľovanie a podobne.
- plánovanie dňa = ak patríte k ľuďom, čo majú radi predstavu, ako strávia daný deň, takto ráno je to najlepšie plánovať.
- ciele do dňa = odkedy sa snažím žiť viac minimalisticky, videla som niekde tento nápad a veľmi sa mi zapáčil. A aj si to veľmi pochvaľujem. Ráno, pri pohári čaju/kávy/džúsu/vody/čohokoľvek čo pijete si spravte zoznam aspoň piatich cieľov do dňa. Menšie, väčšie, to je jedno, cieľ ako cieľ. Ak niečo nespravíte v jeden deň, ďalší deň je to Vaša extra úloha.
- sledovanie = či už seriálu alebo filmu, ktorý ste včera nestihli dopozerať, len do toho, máte predsa čas.
- upratovanie = áno, viem, že je to posledná vec, čo by niekto ráno robil medzi prvými aktivitami, ale taktiež sa už nikomu nechce tých pár pohárov umyť večer pred spaním...
- dlhší čas v sprche = ráno sprcha veľmi dobre padne a ešte lepšie padne vtedy, keď v nej môžete zotrvať o pár minút dlhšie.
- jedlo = či už raňajky alebo aj obed, ak ráno vstanete skôr, budete na to mať čas
- viac času v posteli - na samotný záver, čo je lepšie ako mať možnosť ešte o niečo dlhšie ležať v posteli? Treba si to však zariadiť tak, že ak si poležíte ešte päť či desať minút, nebudete potom musieť vykonať všetky potrebné aktivity za pár minút aby ste stihli opustiť dom v čase, kedy sa do práce či školy nebudete musieť ponáhľať.
Uvedomujem si, že na základe tohto článku nikoho neprijmem k tomu aby si obľúbil rána, ale verte mi, ľudia, čo toto čítate, keď si rána obľúbite a nebudete ich brať ako najhoršiu časť dňa, bude sa Vám vstávať oveľa ľahšie :)
VJ
