CAL - Complicated Author´s Life n. 5 (Tvorba scén, kapitol a nadväznosť kapitol + ukončenie)

Tadá! Na svete je ďalšia kapitola CAL! Tu už prichádzajú prvé reálne začiatky. Máte myšlienku, vybraného rozprávača, zostavené postavy a približnú predstavu ich budúcnosti. Na rade je jedna z najdôležitejších vecí - rozloženie celého príbehu a kapitoly + ich obsah. Zdĺhavá, nepríjemná, ale veľmi užitočná povinnosť autora. 

Líniu autora treba brať ako niť. Začína, pokračuje rovno, kľukato, v istej časti sa môže otočiť, poprípade i viackrát, ak vám to zapadá do príbehu, až niekedy sa môže ztenčovať, poprípade praskne. Všetko záleží od myšlienky a línie vašeho príbehu.  

Pojmy dnešného článku: tvorba scén, zloženie kapitoly, nadväznosť kapitol a línia príbehu.

V seriáloch platí, že čo diel, to samostatný malý príbeh. Myslím, že to platí, teda, malo by, i v knihách. Prečo? Vývoj deja a postáv. Všetko potrebuje svoj čas a ak máte dobrú myšlienku príbehu, v jednotlivých kapitolách máte možnosť daného vývoja. Záleží len na Vás a dĺžke príbehu, ako to využijete.

V podstate všetky pojmy pôjdu od posledného aj napriek tomu, že súvisia jeden s druhým. Línia príbehu súvisí s myšlienkou a musíte si vybrať kompozíciu. Tu sú len základné, často používané, jestvuje ich však viac. 

• chronologická - jedna udalosť za druhou, v časovej následnosti
• retrospektívna - rozpráva príbeh od konca
• reťazová - zložená z viacerých častí, nadväzujú na seba istou informáciou o postave, alebo deji
• paralelná - vzájomne sa prelínajú dve dejové línie

Nadväznosť kapitol závisí od línie a kompozície príbehu, jednoducho povedané, od toho, ako chcete zamotať príbeh. Ak ide o niečo, kde spomínate do minulosti, línia sa niekoľkokrát prekríži (ako napríklad pri cestovaní časom). Ak plánujete písať o niekoho živote, nastanú iba prekážky. Na samotné rozloženie a nadväznosť kapitol, by som navrhla nasledovné, čo sa mi veľakrát osvedčilo. 

1. DETAILNE vypísať hlavné body myšlienky príbehu, ktorý plánujete písať. 
2. stanoviť ich postup a približné rozdelenie kapitol.
3. Ku každému dopísať možný rozvoj, problémy, ich rozuzlenie, dôležité momenty deja. 
4. Logická postupnosť. 

Ak máte toto všetko a viete, ako to rozvinúť, poukladajte to detailne do kapitol a v každej vypíšte ťažisko (ďalší odsek). Ak netušíte, čo s myšlienkou, príbeh odložte bokom. Časom sa Vám možno viacero myšlienok zozbiera a dáte ich dokopy, alebo prídete na nové obohatenie. Neraz sa mi stalo, že mi napadla skvelá myšlienka, nebola však dlhšia ako na tri kapitoly.

Príklad nadväznosti shortstory: *samozrejme, treba brať do úvahy váš príbeh, toto je len ukážka

1. Úvod, predstavenie hlavnej postavy a situácie, v ktorej je a ktorá postavu čaká, opis prostredia a psychológia postavy
2. Zoznámenie s vedľajšími, dôležitými postavami, vplyvmi okolia, začiatky problému a prístupu k nemu
3. Predstavenie problému, nádej na vyriešenie/bezbrannosť, bežný život
4. Návrhy riešení, stanovenie najlepšieho a najviac, rovnako i najmenej pravdepodobného, bežný život
5. Klamlivé vyriešenie problému, bežný život s domienkou, že je po probléme
6. sklamanie, vplyv na hlavnú a vedľajšie postavy, zmena správania a činov
7. Alternatívne správne riešenie, pochyby, obavy v živote, viacnásobné uisťovanie sa, že je po probléme, paranoja
8. Ukončenie s následkami na hlavnú postavu

sam: čitateľ článku
ja (dean) ako autor so skúsenosťami

Zloženie kapitoly priamo súvisí s nadväznosťou kapitol, pretože každá kapitola obsahuje tri ťažiskové body.

1. pripomienka minulosti (akcie v predošlej kapitole)
2. ťažisko kapitoly (vývoj deja a/alebo postáv)
3. náhľad do budúcnosti, tzv. cliffhanger

Zloženie kapitol sa však skladá aj z jednotlivých scén a záleží na dĺžke príbehu, koľko scén bude obsahovať. Krátke príbehy obsahujú zväčša predošlé tri základné scény. Dlhšie príbehy obsahujú hneď niekoľko scén. Istí autori píšu "celý deň", alebo zhustia k sebe niekoľko viac, či menej dôležitých udalostí. Ako bolo veľakrát spomínané, záleží od hlavných faktorov ako myšlienka vášho príbehu, ale taktiež aj jeho dĺžky, až po vedľajšie faktory ako vaša kreativita, dávka múzy, chuti písať, skúsenosti a dokonca i vašej nálady. Veľký pozor na foreshadowing - prezrádzanie dôležitých udalostí vopred - ako bolo napríklad v pilotnom dieli Gossip Girl, kde hlas Gossip Girl hovoril, lúčil sa a nasledoval záber na Dana. Hoci to bol príklad z TV, môže to byť príklad aj k Vášmu písaniu. 

Príklad zloženia kapitoly 2 a 3 z návrhu nadväzností:

Kapitola 2: Zoznámenie s vedľajšími, dôležitými postavami, - predstavte rodičov, súrodencov a inú rodinu, ktorá sa objaví v príbehu, buď fyzicky, alebo aspoň v konverzácií. Výnimka: nerobte to pri každej postave, iba pri tých, čo ovplyvnia dej. Rovnako výnimka: Nemusí to byť v takto skorej kapitole, môžete danou dôležitou postavou i prekvapiť priamo pri akcií. Predsa len, poslíčka s pizzou, alebo kuriéra naozaj nie je nutné opisovať. Podstatné je opísať aj priateľov, jednoducho si predstavte, že ten príbeh niekomu rozprávate - na koho by ste nemali zabudnúť? Presne tie osoby spomeňte v priebehu deja (netreba všetkých naraz v kapitole, čitateľ by mohol byť zmätený)

vplyvmi okolia - v akých podmienkach postava žije? Má dobré vzťahy s rodinou, priateľmi? Má nepriateľov? Prečo? Ako pristupuje k ľuďom, zvieratám a problémom? 

začiatky problému a prístupu k nemu - objavuje sa problém. Dajme tomu, že HLP (Hlavná postava) zistí, že má nadprirodzené schopnosti - ako to vidí/vníma? Verí v to? Teší sa z toho? AKo to plánuje využiť? Začiatky nikdy nie sú ľahké, má to teda pod kontrolou alebo nie? Ovplyvní to charakter HLP? Zneužije schopností alebo nie? Prvotné plány do budúcnosti.

Kapitola 3: Predstavenie problému, - o čo ide? Ako to vníma na postavu? Jednoducho treba rozvinúť predošlý bod. POZOR! Pri probléme, treba brať ohľad na vek, mentálne zdravie a skúsenosti postavy. 15 ročná pubertiačka bude inak reagovať ako 25 ročná pracujúca mladá matka. 

nádej na vyriešenie/bezbrannosť, - postava začne vnímať, že problém ovplyvňuje bežný život, príklady z neho, pozitívny/negatívny postoj k problému?, zmení sa niečo na postave?

bežný život - postava musí dalej žiť aj napriek tomu, že má problémy (všetci musíme), ako to vplýva na postavu, na to, aby postava prešla prekážkami, musí si niečo pretrpieť a z každého neúspechu si môže niečo zobrať - čo ťa nezabije, to ťa posilní, alebo poučí.

Ako lepšie ukončiť "kapitolu" ako ukončeniami? Prv som váhala, či ich sem priradím, ale logicky, keď staviate príbeh, potrebujete ukončenie. Radšej nech je všetko pekne pokope, ako porozhadzované. Príbeh má niekoľko ukončení a nie, nemusí skončiť automaticky šťastne nešťastne, alebo smrťou jednej z postáv. 

Pri ukončení príbehu máte mnoho možností a popravde, toto čerpám zo svojej bakalárskej práce. Opäť, ako pri kompozíciach, je možné, že tu nebudú spomenuté všetky možné druhy ukončenia a že ich jestvuje viac, poprípade vymyslíte vlastné!

1. Šťastný koniec, kde postavy dosiahnu svojho cieľu a na konci príbehu dopadne hlavná postava dobre.
2. Tragédia, kedy postavy nedosiahnu cieľu a hlavná postava končí zle.
3. „Comi-tragedy“, kde postavy dosiahnu cieľ, ale hlavná postava dopadá zle.
4. Tragi-komédia, kedy postavy nedosiahnu cieľ, ale hlavná postava na záver dopadne dobre.

Ďalšie druhy záverov:

• Prekvapivý koniec, ktorý končí úplne inak, ako čitateľ čakal. Takýto koniec sa označuje aj pojmom plot twist. Príbeh naberie zaujímavý smer.
• Dialógový koniec sa používa v prípade, že autor na záver dá do pozornosti nejaký dôležitý rozhovor, poprípade citát niektorej postavy.
• Obrazový koniec príbehu končí podstatnou scénou, ktorá je čitateľovi sprostredkovaná množstvom detailov. Platí tu pravidlo Show, don´t tell.
• Zábavná myšlienka na záver príbehu je používaná na pobavenie čitateľa a taktiež na lepšiu zapamäteľnosť príbehu.
• Otázkový koniec vyvoláva v čitateľovi prostredníctvom otázok potrebu aj po dočítaní príbehu naďalej nad ním premýšľať.
• Cliffhanger znamená visieť na útese. Autori príbehov takto často končia svoje diela aby čitateľov donútili „visieť“ na príbehu a chcieť viac. Tento typ ukončenia príbehu sa používa hlavne v knižných sériach.²
• Odrazový koniec sa dá prirovnať k záveru rôznych prác. Autor sa vracia k podstatným udalostiam, zážitkom, vývoju a poučeniam z nich vyplývajúcich.
• Morálna lekcia spočíva v tom, že hlavná postava sa v priebehu príbehu vyvíja na záver sa niečo naučí, čo má zároveň funkciu poslania pre čitateľskú skupinu.
• Prvá časť nasledujúceho príspevku (či už článku na pokračovanie, alebo knihy).³ Táto efektívna metóda navnadí čitateľov na ďalšie čítanie a očakávanie pokračovania. Tento spôsob sa nepoužíva často, pretože platí, ak autor diela chce použiť takéto ukončenie, musí mať napísanú ďalšiu knihu.