Complicated Writer´s Life n.3

"You and me could write a bad romance"

Hoci pesnička Lady Gagy môže byť inšpiratívny podmaz pri písaní tohto článku, musím ju opraviť. My (vy a táto séria článkov) nenapíšeme zlú romancu, my napíšeme dobrú, skvelú a úžasnú romancu! 

Pri tomto bode si zrejme pospomínate na časy strednej školy. Presnejšie tie, keď vás na slovenčine nútili písať slohové práce a každou hodinou ste sa učili o inom slohovom postupe, až ste nakoniec prišli k rozprávaciemu, k jednotlivému druhu rozprávačov a rozprávania. Tadá! Prvú časť témy článku viete. Rozprávač a rozprávanie.  

Keďže iba tento bod by bol krátky článok na pomery tejto témy, pridávam sem aj ďalšiu dôležitú náležitosť príbehov a to rozloženie. Áno, každý pozná postupnosť typu: úvod, zápletka a vyvrcholenie. Tomuto sa venovať nebudeme. Pôjde o doslovné rozloženie. Kapitolu po kapitole, scénu po scéne. Možno sa vám to teraz pri čítaní zdá zbytočné a ako strata času, ale verte mi, že nie je. Z detailov sa skladá celok a náš mozog je produktívny takmer neustále, čiže aj naša kreativita a ten, kto píše vie, že nápady prichádzajú a odchádzajú Čo je preto dobré? Písanie. Bez zbytočného ďalšieho otáľania sa pustime priamo do témy, nech je ďalší bod (3 z 8, zatiaľ iba 8) splnený a môžete sa pustiť do písania.

Rozprávač a rozprávanie. Kniha okrem skvelého nápadu, potrebuje aj dobrého rozprávača, aby bola čítateľná. Taktiež potrebuje autor mať bohatú slovnú zásobu, pretože koho by bavilo čítať neustále slová: ja som, ja mám a podobné typické slovné redundancie? Nikoho. A práve pre to, pred samotným začatím písania je práve na vás - ako autorovi -rozhodnúť sa, ako bude budete písať.

Príbeh sa skladá z pásma rozprávača a pásma postáv. Rozprávač - to ste vy - všetko opisuje a postavy majú na starosti len dialógy a monológy. Áno. Len. Za všetko ostatné môžete vy! Vy rozhodujete ako sa cítia, ako veci vnímajú, aký bude ich charakterový vývin či ako budú reagovať v situáciach, ktoré im - opäť vy - pripravíte. Autor je všetkým. V podstate ste Bohom svojho príbehu, pretože každú jednu vec, každučký detail ovplyvňujete. Treba si však dať záležať na tom, ako veci popisujete, pretože hoci môžete mať skvostnú ideu, vaše spracovanie také nemusí byť.

1. Rozprávač a rozprávanie sú 2 odlišné veci.

2. Rozprávanie má len 2 druhy.

3. Za to sú až 4 druhy rozprávačov.

Začnime rozprávaním, keďže sú len dva druhy. Ja a on rozprávanie. Každé má svoje výhody a nevýhody. Po krátkom vysvetlení vám poukážem na pár základných plusov a mínusov, aspoň z môjho hľadiska. Dosť bolo zbytočných rečí, ide sa na vysvetľovanie.

Ja rozprávanie je podávané cez vybraný charakter, zväčša hlavnej postavy a píše sa v prítomnom čase. Typické znaky: častý výskyt slova som, zámien a veľakrát práve toto môže ovplyvňovať to, že nevidíme aj na iné postavy tak detailne, akoby sme chceli (pretože autor sa rozhodne, že postava, cez ktorú píše, nebude taká zaujatá voči charakteru, ktorý vás, ako čitateľa zaujímať môže). Taktiež je to veľmi subjektívne. Zväčša sa tento štýl používa pri začínajúcich autoroch alebo fanfiction. Autor musí mať pri tomto štýle bohatú slovnú zásobu a vedieť sa veľmi dobre hrať so slovami aby sa neopakovali a taktiež, by sa mal venovať aj vedľajším postavám, nielen hlavnej (pretože vedľajšie postavy vedia niekedy veľmi dobre ovplyvniť dej, ale ak autor píše práve v ja rozprávaní, nemusí si uvedomiť plný potenciál a silu vedľajších postáv a dejovej postupnosti).

Výhody:

• jednoduché pre začiatočníkov

• sústredenosť na hlavnú postavu a jej pohľad na dejovú líniu

• skvelé (priam najlepšie) šance na charakter development

Nevýhody:

• "som" a iné slovné redundancie

• málo pozornosti vedľajším postavám

• nie každému čitateľovi vyhovuje ja rozprávanie

• musíte mať bohatú slovnú zásobu (kvôli prvému bodu nevýhod)

• na ja rozprávanie treba vhodný charakter (zlý charakter môže pokaziť celkový dojem z podstaty príbehu)

On rozprávanie bežne sprostredkovávané v tretej osobe. Autor pozerá na príbeh z nadhľadu a navonok ho rozvíja. Opisuje všetko čo môže v závislosti od rozprávača. Nielen prostredie, situáciu ale i vonkajšok a vnútro postáv. Výhody predošlého sa presúvajú do nevýhod, pretože, ako je spomenuté, treba mať bohatú slovnú zásobu a vedieť vety pretransformovať, aby ste v nich nemali žiadne, poprípade minimum opakovaní. 

Rozprávači:

1. Personálny 

• klasický rozprávač, takmer vševediaci.

• Príbeh je rozprávaní buď cez hlavnú alebo vedľajšiu postavu. Taktiež, postava, cez ktorú sa autor rozhodne dej vyrozprávať pozná autor dokonale a mal by byť natoľko šikovný, aby nám postavu predstavil do najmenších detailov.

• Píšeme ho v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv. Znie to zložito, ale nie je.

• Dej vnímame práve cez túto postavu a o iných udalostiach sa dozvedáme veľakrát náhodným spôsobom.

Príklad: Mary sedela za stolom a nervózne klopkala nechtami o drevený povrch. Vedela, že každou chvíľou príde. srdce jej bilo čoraz rýchlejšie, vedela, že ten moment každou chvíľou príde. Pohľadom prechádza po miestnosti, keď začula kroky na chodbe. Ovládol ju pocit vzrušenia a zvedavosti, ale dávala to najavo iba zmenou intenzity klopkania. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala sa a upriamila pohľad na osobu, ktorá práve vošla do miestnosti. Zodvihla sa z pohodlnej koženej kancelárskej stoličky, napravila si sukňu a vzala kabelku. 

"Počkaj, musím ti prv niečo povedať." oznámil jej kolega a chytil ju za ruku.

2. Autorský (vševediaci)

• pozná všetko a všetkých, ale prezradí len toľko, koľko chce.

• autor príbeh rozpráva v tretej osobe minulého času a vie o ňom všetko.

• Pozná vonkajší aj vnútorný svet postáv. 

  vonkajší - vzhľad, štýl oblečenia, názory, 

  vnútorný - priania, túžby, záľuby.

Príklad: Mary sedela za stolom a nervózne klopkala nechtami o drevený povrch. Vedela, že onedlho má prísť jej kolega a majú ísť na obed. Kde toľko trčí? Už tu dávno mal byť, je len o dve kancelárie vedľa tej mojej, pomyslela si a vďaka otvoreným dverám začula kroky. Oliver sa blížil a bol oveľa nervóznejší ako samotná Mary. Všetci to vedeli, ale ona nie. Okrem toho, že k Mary potlačoval vlastné romantické pocity jej ešte aj musel oznámiť to, že dostal výpoveď. Vošiel do kancelárie a pozrel na ňu. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala sa ho Mary, postavila sa zo stoličky a upravila si sukňu. 

"Počkaj, musím ti prv niečo povedať" oznámil Oliver a chytil ju za ruku. snaažil sa ukľudniť, aby sa mu ruka netriasla. Chcel jej to povedať, tak veľmi! Už to tajil príliš dlho. 

3. Priamy /individuálny/ rozprávač

• hlavná alebo vedľajšia postava nám rozpráva príbeh. 

• v tomto rozprávačovi vnímame všetko cez hlavnú postavu a vnímame teda aj vnútro danej postavy. Ostatné postavy však vnímame iba zvonka.

Príklad: sedela som za stolom a nervózne klopkala nechtami o dverený povrch. Každou chvíľou by mal prísť a máme spoločne ísť na obed. Kde toľko trčí? Už tu dávno mal byť! Pracuje len o dve kancelárie ďalej! Onedlho som však začula kroky. Vošiel do kancelárie a videla som, že niečo nie je v poriadku. Obvykle sa usmieva, ale teraz nič. "Už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo?" opýtala som sa ho, postavila sa zo stoličky a upravila si sukňu. Pripravenú ísť na obed ma zastavili jeho ďalšie slová.

"Počkaj, musím ti prv niečo povedať." oznámil a chytil ma za ruku. Netušila som, čo chce povedať, výraz v jeho tvári bol nečitateľný ale cítila som, že zrejme to nebude nič dobré.

4. Rozprávač „oka kamery“

• objektívny - nevidí do vnútra, iba na povrch

• príbeh je zachytený ako film, kamera sa môže pohybovať akokoľvek, ale autor nikdy neprezrádza to, čo je mimo kamery (nevidí dovnútra postáv, nepozná ich myšlienky)

• nezobrazuje vnútro postáv - psychiku, pocity, myšlienky. Ak niečo z tohto chce autor popísať, musí pracovať s detailami.

Príklad: Mary sedela za stolom a rýchlo klopkala nechtami o drevený povrch. Jej ustarostený výraz prezrádzal, že mala hlavu plnú myšlienok. Pohľad mala zameraný na dvere a v momente, keď sa v nich objavil jej kolega, prestala bubnovať prstami o kus nábytku. 

"už som ťa očakávala, čo ťa zdržalo? opýtala sa ako vstávala zo stoličky. Vyrazila smerom ku dverám, ale jej kolega ju zastavil slovami a zachytením jej ruky.

"počkaj, prv ti musím niečo povedať." oznámil, pozrel jej do očí a po hlbokom nádychu povedal, čo mu už dlho ležalo na srdci.

- - -

Áno, život nás čo píšeme, vie byť kompikovaný. Neviem ako vám, ale mne sa niekedy stáva, že keď si rozpíšem príbeh detailnejšie, vymyslím postavy a už jestvuje aj prvých pár kapitol... A čítam si to znova... Nesedí mi rozprávač alebo rozprávanie! Vtedy mám chuť spraviť niečo takéto...

Rozloženie príbehu. Ako už bolo spomínané v úvode, rozloženie príbehu je kľúčové. Nielenže je do príbehu vhodný character development, ale aj vyriešenie hlavnej zápletky a prísun istého posolstva. Toto krájanie celého príbehu na kapitoly a kapitoly na scény vám môže prísť ako strata času, ale nie je! Naopak! Ja som si to uvedomila až príliš neskoro. Kniha, ktorú som napísala má úbohý character development, zápletka sa síce vyriešila ale posolstvo bohvieaké nebolo. Ako čitateľ by som tú knihu ohodnotila možno 3/10.

Výhody rozkladania príbehu do detailov:

+ prehľadnosť (či už si zapíšete miesto, čas scény a postavy, ktoré v nej figurujú, nebudete mať problémy sa v tom zorientovať)

+ detaily (budete môcť všetko naplánovať do detailov a dať tak čitateľovi čo najviac podnetov k tomu, aby si predstavil presne to, čo ste vy mali v hlave. Nespoliehajte sa na to, že keď napíšete "boli v kaviarni", tak čitateľ bude presne vedieť, ako podľa vás vyzerá daná kaviareň, kde sa nachádza a podobne)

+ plánovanie (kde nie je poriadok, tam je chaos, chceli by ste chaotický príbeh? Nie. Rovnako ani čitateľ netúži po chaotickom príbehu. Plánovanie je dôležité, pretože ak napríklad plánujete nejaký svoj charakter zraniť, nemôže na ďalší deň byť fit ako rybka! Taktiež si ľahšie zapíšete niečo, na čom sa vaše charaktery dohodli do plánu a zakomponujete to do deja, akoby ste sa mali spoliehať, že si také niečo zapamätáte.

+ možnosť dopĺňania (až vám niečo nové napadne, stačí nazrieť do vašich plánov a hneď zistíte, či vám to do príbehu sedí alebo nie, poprípade ak niekde vidíte, že máte medzery, ľahšie niečo domyslíte)

Nevýhody rozkladania:

- time consuming (áno, je to časovo náročné, také niečo netrvá päť minút)

- motivácia (až si príbeh detailne rozložíte, je to v podstate, akoby ste ho už mali napísaný a nie každý autor by túto detailnú mapku chcel prepisovať do ešte detailnejšej formy)

To sú hlavné výhody a nevýhody rozkladania. Osobne vám doporučujem mať na príbehy notes, poprípade zošit, kam si toto všetko budete zapisovať a zásobu post it papierikov na priebežné dopĺňanie. Taktiež je výhodou, keď si každý príbeh označíte istou farbou a až vám niečo k danému príbehu napadne, len vezmete danú farbu a označíte to v danom momente myšlienky. Nie, aby ste museli premýšľať niekoľko týždňov späť, k čomu ste to, či ono mysleli.

Všetky tieto body pri rozkladaní príbehu som si uvedomila až príliš neskoro a lepšie sa učí na cudzích chybách, ako na vlastných. Preto si zo mňa berte príklad a ak máte problém, radšej si všetko potrebné zaznačujte. Mne to veľmi pomohlo :)

Do komentárov napíšte aké rozprávanie a rozprávača používate vy pri písaní a či si rozkladáte príbeh. Taktiež sa vyjadrite, či by ste ako jeden bod z tejto série prijali "Ako si vytvoriť autorský notes", pretože mi to príde ako zaujímavá téma. Taktiež si urobte menšiu výzvu! skúste nejaký krátky príbeh napísať štýlom, na ktorý nie ste zvyknutý! Ja som to párkrát skúšala a bolo to skutočne zaujímavé.