Prv, ďakujem za úžasné komentáre pri článku Nepopulárne názory! Bolo zaujímavé čítať aké názory sú vaše nepopulárne, čo nemáte a máte radi. Vo vzdialenej budúcnosti možnože bude článok podobného typu opäť.
Poďme už ale k téme dnešného článku. Pôvodne som chcela pracovať na ďalšom diely CAL, ale keď som videla jedno video na Youtube, inšpirovalo ma natoľko, že tejto problematike, ktorej sa venuje bude venovaný celý článok. Prečo? Jednoducho je to potrebné. Mnoho z nás si ani neuvedomuje aké sú sociálne siete mocné a ako môžu ovplyvňovať náš život. Tento článok bude konkrétne o Instagrame. sama mám účet na tejto sociálnej sieti ale ako už môžete byť na mojom blogu zvyknutý, nebude to len samá chvála, ale vymenujem vám aj pár dosť negatív.
Pustime sa do toho. Tento článok bude skôr taký názorový, preto vopred ak máte iný názor, plne to rešpektujem, kľudne aj v komentároch vyjadrite prečo a čo vás k tomu priviedlo. Článok bude rozdelený na niekoľko segmentov a každý sa bude venovať inej časti ovplyvňovania nášho života práve Instagramom. "Prečo práve Instagram?" Pretože taký masívny vplyv na nás iná sociálna sieť nemá. Je tu vyše 400 miliónov aktívnych účtov a každým dňom pribúdajú. Na instagrame môžete nájsť čokoľvek od účtu reálnych ľudí, cez zvieratá až po fictional characters účty. Čo však majú tieto účty spoločné? Okrem predstavovania dnešného "ideálu krásy" je to šťastie. Všetci sú vyobrazený dokonale šťastný a spokojný so svojim životom, ktorý vidíme na ich účtoch. Realita sa totižto môže líšiť a skutočne pochybujem, že každý je aj v súkromí taký šťastný, ako to má vyobrazené. Poviete si, prečo ale dávať na Instagram fotku, kde som smutná a bez nálady? A prečo nie? sme ľudia, ktorý majú aj negatívne emócie. A práve aj už toľkokrát spomínaný Instagram nás k nim môže priviesť. Okrajovo bude spomenutý aj YouTube, pretože môže tiež vyvolať podobné pocity ako IG.
IG som si založila teprv na vysokej, keď sa každý čudoval, že prečo ho ešte nemám. V momente ako som si ho založila a začala sledovať moje obľúbené celebrity, objavila som aj účty nielen menej známych ľudí ako napríklad zahraničných youtuberov a blogerov, ale aj ľudí, s ktorými nie som už dlho v kontakte. A každý mal plný profil fotiek z rôznych udalostí, akcií či selfie. Postupne som však nachádzala aj profily ľudí, ktorých absolútne nepoznám a skutočne, všetci vyzerali dokonale šťastný z ich profilov Každý z nás túži po šťastí, je to jedna zo základných ľudských túžieb. Lenže keď nepatríte roky medzi šťastných ľudí, príde vám to prinajmenšom divné a podozrivé, že títo všetci sú šťastný.
Pustime sa do toho. Tento článok bude skôr taký názorový, preto vopred ak máte iný názor, plne to rešpektujem, kľudne aj v komentároch vyjadrite prečo a čo vás k tomu priviedlo. Článok bude rozdelený na niekoľko segmentov a každý sa bude venovať inej časti ovplyvňovania nášho života práve Instagramom. "Prečo práve Instagram?" Pretože taký masívny vplyv na nás iná sociálna sieť nemá. Je tu vyše 400 miliónov aktívnych účtov a každým dňom pribúdajú. Na instagrame môžete nájsť čokoľvek od účtu reálnych ľudí, cez zvieratá až po fictional characters účty. Čo však majú tieto účty spoločné? Okrem predstavovania dnešného "ideálu krásy" je to šťastie. Všetci sú vyobrazený dokonale šťastný a spokojný so svojim životom, ktorý vidíme na ich účtoch. Realita sa totižto môže líšiť a skutočne pochybujem, že každý je aj v súkromí taký šťastný, ako to má vyobrazené. Poviete si, prečo ale dávať na Instagram fotku, kde som smutná a bez nálady? A prečo nie? sme ľudia, ktorý majú aj negatívne emócie. A práve aj už toľkokrát spomínaný Instagram nás k nim môže priviesť. Okrajovo bude spomenutý aj YouTube, pretože môže tiež vyvolať podobné pocity ako IG.
IG som si založila teprv na vysokej, keď sa každý čudoval, že prečo ho ešte nemám. V momente ako som si ho založila a začala sledovať moje obľúbené celebrity, objavila som aj účty nielen menej známych ľudí ako napríklad zahraničných youtuberov a blogerov, ale aj ľudí, s ktorými nie som už dlho v kontakte. A každý mal plný profil fotiek z rôznych udalostí, akcií či selfie. Postupne som však nachádzala aj profily ľudí, ktorých absolútne nepoznám a skutočne, všetci vyzerali dokonale šťastný z ich profilov Každý z nás túži po šťastí, je to jedna zo základných ľudských túžieb. Lenže keď nepatríte roky medzi šťastných ľudí, príde vám to prinajmenšom divné a podozrivé, že títo všetci sú šťastný.
Občas mi to príde, že svet IG je úplne iný svet. Každý je okrem šťastia aj krásny aj dobre oblečený. Patrím k ľuďom, ktorým je v podstate jedno, čo si o nich myslia ostatní. Nosím oblečenie, v ktorom sa cítím pohodlne, príjemne a aspoň trocha lichotí mojej postave. Makeup nikdy nebola moja parketa, začala som sa o to zaujímať až pred pár týždňami (doslova), pretože som sa od niečoho strašne vyhádzala a potrebovala som vedieť, ako zakryť pupienky. Inak som okrem linky a maskary makeup-free osoba. Naopak s vlasmi som mala problém už od základnej. Vždy boli trocha suché, krepovité a nikdy nie také pekné ako vlasy mojich spolužiačok. Vtedy (približne v deviatom ročníku základnej školy) som sa o svoj vzhľad začala viac zaujímať, pretože som vedela, že nevyzerám tak, ako moje spolužiačky (ktoré už nosili makeup a žehlili si vlasy).
Kam týmto smerujem? Žijeme v takej dobe v akej žijeme. Dobe plnej fast-fashion, ktorá sa mení každé dva týždne, dôležitosti vzhľadu, žien, ktoré takmer bez makeupu nejdú na dlhšie vzdialenosti od domu, ľudí, ktorý sa chvália koľko mal ich status lajkov, hrajú sa na niečo, čím nie sú a detí, ktoré chcú byť predčasne dospelé. Ide o povrch. Či už náš osobný alebo povrchné vlastnosti, ktorým sa niekto nevyhne. Každý hovorí, že prirodzenosť je najlepšia, ale predsa len, viac zaujme namaľovaná žena ako tá bez makeupu. A to nehovorím o "no makeup" makeup tutoriáloch. Áno, aj taká vec jestvuje. V momente, ako som videla, že na "no makeup" potrebujete takmer všetko, ako keď chcete vyzerať, že ste namaľovaná, moja nádej v ľudstvo opäť o niečo poklesla.
Kam týmto smerujem? Žijeme v takej dobe v akej žijeme. Dobe plnej fast-fashion, ktorá sa mení každé dva týždne, dôležitosti vzhľadu, žien, ktoré takmer bez makeupu nejdú na dlhšie vzdialenosti od domu, ľudí, ktorý sa chvália koľko mal ich status lajkov, hrajú sa na niečo, čím nie sú a detí, ktoré chcú byť predčasne dospelé. Ide o povrch. Či už náš osobný alebo povrchné vlastnosti, ktorým sa niekto nevyhne. Každý hovorí, že prirodzenosť je najlepšia, ale predsa len, viac zaujme namaľovaná žena ako tá bez makeupu. A to nehovorím o "no makeup" makeup tutoriáloch. Áno, aj taká vec jestvuje. V momente, ako som videla, že na "no makeup" potrebujete takmer všetko, ako keď chcete vyzerať, že ste namaľovaná, moja nádej v ľudstvo opäť o niečo poklesla.
Krása mi príde ako abstraktný pojem, pretože pre každého je krásne niečo a niekto iný. Príde mi nedosiahnuteľná, pokiaľ človek nie je spokojný sám so sebou. A práve tu je problém. sociálne siete nám dennodenne predstavujú ideál krásy - štíhle, dlhonohé modelky s krásnymi vlasmi a bezchybným makeupom. Nielen IG, Youtube, ale aj média nám tento obraz neustále predkladajú pred oči. Chlapi po nich túžia a ženy sa nimi snažia byť. Osobne mi to príde však veľmi nesprávne. Mnoho dievčat sa však preto vrhne na nezdravé diéty a riskujú tak problémy so zdravím len kvôli obrazu, ktorý vidia a ako chcú byť videné. Rovnako už spomínaný YouTube. Nájdeme miliónpäť tutoriálov na makeup, ktoré nemáme ani problém vyhľadať, ale nájsť nejaké DIY? To už v odporúčaných mať nebudete...
Peniaze vám šťastie nekúpia. Je to pravda. A nie, nepomôže ani hláška Blair o tom, že ten kto nevie kúpiť šťastie, nevie kde nakupovať. A nie, nechoďte na mňa ani so šteniatkami. Tu ide o tú tému celkovo. Niekto sa to možno snaží kúpiť si šťastie vo forme oblečenia, makeupu alebo dokonca like-ov. Bohužiaľ, to je dnešná "doba digitálna" kedy je počet like-ov vzácnejší ako kompliment podaný osobne. A keď dnes niekto podá kompliment, nemusí byť braný tak, ako bol myslený...
Dúfam, že chápete, čo som týmto mierne mätúcim článkom skákajúcim od témy k téme chcela povedať. Ak sa vám to zdalo príliš... kruté? Nie, je to len úprimné. Tí, čo ste tu už pár článkov ste si mohli zvyknúť, že môj štýl blogu nie je práve sunshine-lollipops-rainbows-everything.
Peniaze vám šťastie nekúpia. Je to pravda. A nie, nepomôže ani hláška Blair o tom, že ten kto nevie kúpiť šťastie, nevie kde nakupovať. A nie, nechoďte na mňa ani so šteniatkami. Tu ide o tú tému celkovo. Niekto sa to možno snaží kúpiť si šťastie vo forme oblečenia, makeupu alebo dokonca like-ov. Bohužiaľ, to je dnešná "doba digitálna" kedy je počet like-ov vzácnejší ako kompliment podaný osobne. A keď dnes niekto podá kompliment, nemusí byť braný tak, ako bol myslený...
Dúfam, že chápete, čo som týmto mierne mätúcim článkom skákajúcim od témy k téme chcela povedať. Ak sa vám to zdalo príliš... kruté? Nie, je to len úprimné. Tí, čo ste tu už pár článkov ste si mohli zvyknúť, že môj štýl blogu nie je práve sunshine-lollipops-rainbows-everything.
Zhrnutie na záver? TY, nech si ktokoľvek, nedovoľ aby ťa čokoľvek ovplyvňovalo. si dostatočne dobrá/ý pre tento svet nech vyzeráš akokoľvek, ješ čokoľvek alebo akákoľvek je tvoja povaha. Vypni notifikácie a radšej si užívaj daných okamihov priamo a nie cez telefón. sociálne siete nie sú reálny život, reálny život je priamo pred vami. Dajte pozor, aby vám niečo neutieklo, pretože svoj čas míňate práve na sociálnych sieťach. Závislosť na sociálnych sieťach je dnes rovnako vážna ako závislosť na alkohole alebo drogách. Neničíte si život ničím z predošlého, neničte si ho ani sociálnymi sieťami. V živote sú aj dôležitejšie veci ako lajky.
Podle mě bychom sociální sítě neměli brát až tak vážně. Ať si (třeba na IG) přidává každý co chce. A myslím si, že nežiju ve společnosti, kde by si někdo myslel, že to, co tam lidi přispívají vyobrazuje jejich celý život. Na instagram se jednoduše přidávají ty krásné střípky života, které si chceme uchovat, je to něco jako blog. Ano, i na blog patří smutné věci, ale na tom instagramu je to jiné, skoro nikdo tam nechce dát něco, co mu bude připomínat to, že ho něco trápilo, protože vypsat se z toho pocitu je jiné, než když zasdílíš fotku, kterou si to pokaždé, když ji uvidíš připomeneš.
OdpovedaťOdstrániťBohůžel máš pravdu v tom, že ve většině případech nejde tak o uchování dobrých vzpomínek, jak o to se vychvalovat, což je mi líto, že to lidi takhle vidí a jen se předhánějí v tom, kolik mají sledujících a lajků. A je smutné, že se snažíme být tím, kým nejsme. Život je to, co probíhá mimo mobil, ne v mobilu.
teď jsem přidala něco na instagram asi po půl roce... hrozně se mi líbí ty krásně upravený "aesthetic" profily, na které se hezky kouká a taky bych chtěla vytvořit takový :D jako hezký, ale svůj a podle sebe hezký. Vážně tím nežiju a snažím se to nebrat moc vážně a spíš žít realitou. Ale zase musím říct, že když se teď dívám na rok a půl staré fotky na instagramu, úplně si tu chvíli vybavím a to mně na tom baví :) Sleduju zpěváky, kapely,nějaký youtubery a blogery a pak třeba účty, který jsou prostě hezký - krajinky, příroda, móda (občas)... Už mně prostě přešla ta doba, kdy jsem měla potřebu na instagram něco dát jenom proto, aby tam něco bylo... A mají na nás obrovský vliv, to je pravda, třeba youtuberky mají dokonalý fotky, všechno naaranžovaný, vypadají dokonale. Moc tomu nerozumím, nechtěla bych to takhle... Jinak opravdu pěkný článek, máme to velmi podobný :)
OdpovedaťOdstrániťJá se přiznám, že v dnešní době, kdy je každý samá oháňka: "vy všichni jen řešíte lajky a estetiku, styďte se!" už mě to celkem unavuje. Absolutně kolem sebe nemám lidi, kteří by žili pro lajky, pro sociální sítě... ano, používají je, stejně jako já, ale já konkrétně z toho mám spíš vzpomínkovou radost, když si projíždím své příspěvky zpátky a vidím, co pěkného se mi událo a mám pak pocit, že stojí za to žít ještě o něco víc, kdybych si tam sdílela jen své depky, no ani mně by se pak za tím nechtělo ohlížet. Takže tady je velký rozdíl, jestli má někdo účet pro druhé, nebo čistě pro sebe.
OdpovedaťOdstrániťAle ano, máš pravdu - je hodně takových lidí, především těch mladších, kteří to opravdu řeší na životní úrovni a není to v pořádku. Na druhou stranu, já taková taky byla přes základku a začátek střední, doslova jsem to řešila a hrotila a stresovala se nad tím, a teď je mi to fuk. Takže jestli teď patnáctky řeší lajky, za pět let jim to může být fuk a zase budou shlížet pohrdavě na mladší generace..