štvrtok 5. októbra 2017

O introvertoch

Rozličnosť je krásna a vzácna vec v dnešnej dobe. Neveríte? Ako príklad stačí sa opýtať na nejaký film väčšej skupiny ľudí. Ako to dopadne? Väčšina zrejme odpovie, že sa im to páčilo, pár ľudí povie, že to malo svoje muchy a pár, podľa mňa najodvážnejšia skupina ľudí, úprimne prizná, že sa im to nepáčilo. Napríklad: suicide squad. Masám ľudí sa to páčilo, ale mne nie. Viem, bol to najočakávanejší film minulého roku a aj napriek tomu, že mám rada DC universe, sa mi ten film nepáčil. Nebudem tu teraz vypisovať dôvody, pretože je to len príklad, ale veľmi dobre poznám tie pohľady, keď ja alebo niekto iný spomenie, že sa im niečo nepáčilo, čo je v dnešnej dobe hit... Ide o to, že niekto neberie niečo, čo ostatný majú radi a ak ostatný majú toho človeka malého hejtera radi, mali by to akceptovať a nesnažiť sa zmeniť jeho názor.

Ale späť k téme. Introverti sú tiež ľudia. A mali by sme ich akceptovať a neodsudzovať. Keďže som sama zmesou introverta a extroverta, prinášam niekoľko rád/typov/odporúčaní ako sa správať k introvertom a čo robiť alebo nerobiť.

1. Nenúťte introverta byť extrovertom a robiť si nových priateľov. Keď je raz niekto introvert, je ťažké to zmeniť a AK by to niekto mal zmeniť, mala by to byť tá osoba samotná a nie niekto iný. Rovnaké to je aj s tvorbou nových kamarátov. Hoci môže byť niekto kamarátsky, prihovoriť sa niekomu  novému... Pre introverta to nie je najľahšie. Preto je úplne zbytočné introverta volať niekam na párty alebo podobne, je dosť pravdepodobné, že odmietne. Alebo ak príde, bude ticho trpieť a tešiť sa domov, ale k tomu sa vyjadrím v niektorom z ďalších bodov.

2. Malá skupina kamarátov stačí. Kvalita nad kvantitu. Človek, ktorý si vyberá, s kým strávi svoj voľný čas, si radšej vyberie pár ľudí, ktorých dobre pozná ako veľkú skupinu ľudí, ktorých pozná len z toho, že prehodili pár slov. Navyše , introvert sa cíti lepšie v tejto menšej skupine ako v tej väčšej, no vie si vystačiť aj sám. A nevadí to, práve naopak, introverti sú radi sami, pretože sa môžu venovať rôznym aktivitám namiesto kontaktu s ľuďmi.

3. Deep conversation. Obyčajné témy ako napríklad počasie a podobné bezvýznamné témy, to nie je pre introvertov. Je to bežná téma, o ktorej prehodíte pár viet v čakárni u lekára s neznámou tetou. Alebo sú to aj také témy z "nutnosti" aby nebolo ticho. Ja, ako polovičný introvert, nemám tieto small talk veľmi rada ale občas sa im človek nevyhne... 

4. Neprerušujte ich. Ak Vám introvert začne niečo hovoriť, sakra, neprerušujte ho. Pre introverta to znamená dosť, že prehovorí v novej alebo neznámej skupine a ak ho prerušíte, môže si to vziať tak, že jeho slovo nie je dôležité. A ak je niekto introvert ako ja, nerád opakuje to, čo práve povedal. Plus: skákanie ľuďom do reči je neslušné.

5. Ticho. Áno, introverti sú tichý, ale nie pre to, že by nemali čo povedať, ale pre to, že premýšľajú nad kvantom vecí. A jednou z vecí je aj to, ako sformulujú odpoveď. (U mňa to veľmi neplatí, častokrát poviem hneď to, čo mi príde na um) Je však niečo ako pravidlo, že pri introvertoch platí, že prv premýšľajú a potom hovoria. 

6. Telefonovanie. Nie, proste nie. Introvertov desia ľudia čo namiesto písania volajú. Niekedy aj zavolanie donášky pizzy vie byť nočná mora a radšej sa tomu vyhýbajú a žiadajú niekoho iného, aby to spravil.

7. Nestrápňujte ich medzi ľudmi. Chcete spomenúť nejakú historku, ktorú ste s introvertom zažili ale viete, že to ten človek nerád spomína... Tak to nevyťahujte, hlavne nie, keď je introvert v neznámej skupine ľudí, ktorí by teoreticky mohli byť jeho kamaráti. A úprimne? Kto má rád strápňovanie? Nikto, takže tento bod sa netýka len introvertov.

8. Bývajú "zaneprádznený". A medzi tie veci, ktoré ich zaneprádzňujú často bývajú aj seriály, tvorivá aktivita alebo len také ležanie v posteli a počúvanie hudby, poprípade jedenie. Občas Vám povedia, že s Vami nemôžu ísť von, pretože majú podstatnejšie veci na práci. Je pravdepodobné, že práve počas toho, ako Vás introvert odmieta, pozerá práve na niečo - buď seriál alebo jedlo - čo je pre neho v danom momente podstatnejšie ako ľudská interakcia.

9. Dobíjanie batérií. Introvertov socializácia vyčerpáva a potrebujú opäť obnoviť baterky, aby boli pripravení na ďalšiu ľudskú interakciu. Taktiež je dobre známy fakt, že sa najlepšie cítia v pohodlí domova. Ďalší známy fakt: Introvertom dlhšie trvá, pokiaľ sa Vám otvoria. Ak sa tak stane, vážte si toho.

10. Majú radi čas pre seba a nemajú radi, keď im ten čas niekto prerušuje. V tomto sú introverti úplne obyčajný ľudia. Nikto nemá rád, keď je prerušený v činnosti do ktorej je ponorený...

A toto je zoznam LEN prvotných vecí, čo mi napadlo, pri téme introvertov. Je samozrejmé, že to neplatí pre každého, pretože je niekoľko typov introvertov a taktiež nie vždy sa dajú ľudia hádzať do jedného vreca.  Taktiež nemôžme súdiť, že všetky koláče, čo vyzerajú rovnako majú rovnakú plnku... Toľko na dnes a "vidíme" sa opäť o... 11 dní. Premýšľala som o pravidelnosti vydávania článkov a toto mi prišlo fajn. Osobne preferujem nepárne čísla a tento dlhý čas podporí kvalitu článku.

Ako vnímate introvertov Vy? Patríte medzi nich? 
Komentárové políčko je Vaše, vyjadrite sa, milujem čítať komentáre.


VJ

2 komentáre:

  1. Jsem teda taky introvert s trochou příměsi něčeho extrovertního, ale jen někdy a velmi výjimečně se tato má část projeví. Největší boom zažívala v době na střední, kdy jsem chtěla být na každé párty a mít stovky přátel na FB! :D Teď už jsem trochu prozřela, no. :D
    Každopádně k tomu druhému bodu - mně třeba ani ty velké skupiny lidí tak nevadí. Jistě, podle nálady. Ale v davu si přijdu víc skrytá, než sama. Horší je, když už si mě někdo odchytí a chce se mnou mluvit sám. Někdo cizí. To pak uvnitř kvílím. :D
    Ale jinak souhlasím se vším od první věty po poslední tečku. Telefonáty! To je prokletí! Nebo když konečně seberu odvahu o něčem promluvit a jsem přerušena! V tu chvíli jsou má slova navždy odsouzena k zapomnění.
    Moc pěkně napsaný, pravdivý a realistický článek! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já jsem 100% introvert. Někdy je to vážně těžké, zvláště mezi větší skupinou lidí. Třeba když jdeme někam s přáteli a sedí u stolu třeba 6 lidí a já mezi nimi a poslouchám ale nic neříkám. Každý se mě ptá co se děje třeba a tak , jenže mě vážně stačí jen poslouchat a vůbec se nenudím ani nic takového co si myslí :D. Když toho člověk tolik nenažvaní tak si stačí všimnout tolikati věcí co se týká lidí.
    Tak, zpátky k tvému článku. Souhlasím se všemi body! Skvěle zpracované a ty gify mě pobavili :D vždy jsem si tak nějak představila sebe.

    OdpovedaťOdstrániť